Vatikán cez víkend oznámil správu, ktorá vyvolala prinajmenšom nadvihnuté obočie. Pápež Lev XIV. (v rámci svojej personálnej politiky, ktorej nie vždy rozumieme, no musíme ju rešpektovať) vymenoval za nového metropolitného arcibiskupa sardského Sassari monsignora Franca Antonia Soddua,, ktorého meno sa do povedomia verejnosti zapísalo najmä jeho asistenciou pri slávnostnom otváraní slobodomurárskej lóže v Terni.
Soddu sa po štyroch rokoch v umbrijskom Terni sa vracia tam, kde s kňazstvom začínal. Otázkou však zostáva, aké „výchovné metódy“ si z pevniny prináša do svojej novej diecézy.
Keď biskup strihá pásky v lóži
Meno monsignora Soddua sa do análov cirkevnej histórie nezapísalo ani tak hĺbkou teologických traktátov, ako skôr jeho záľubou v „dialógu“. V septembri 2022 svet obleteli fotografie, ktoré mnohí považovali za zlý vtip: zachytávali, ako biskup Soddu v plnej paráde asistoval pri slávnostnom otvorení novej sídla slobodomurárskej lóže Veľkého orientu Talianska (GOI) v Terni.
Zatiaľ čo predchádzajúci pápeži a kánonické právo jasne hovoria o nezlučiteľnosti katolíckej viery a murárskych záster, v Terni na to šli „moderne“. Diecéza vtedy vydala anonymné vyhlásenie, v ktorom účasť biskupa obhajovala ako:
- Súčasť „synodálnej cesty“.
- Svedectvo Cirkvi v sekulárnom svete.
- Prejav „vernosti Evanjeliu“.
Zdá sa, že v rámci kráčania s dobou sa už svedectvo dá vydať asistenciou pri otváraní lóží organizácie, ktorú Cirkev po stáročia exkomunikovala.
Kariéra smerom nahor
Napriek (alebo vďaka?) tejto epizóde, kariéra monsignora Soddua pripomína raketový vzostup:
- Šéf Charity: Roky riadil taliansku Charitu, čo je v dnešnej Cirkvi najlepší odrazový mostík k moci.
- Biskup v Terni: Krátka, trojročná zastávka, okorenená spomínanou „murárskou aférou“.
- Arcibiskup metropolita: Odmena vo forme návratu domov na prestížny arcibiskupský stolec v Sassari.
Pre verného katolíka, ktorý ešte stále verí v platnosť kánonu 1374, je toto vymenovanie studenou sprchou. Ak ste si doteraz naivne mysleli, že pózovanie s murárskou zásterou za chrbtom je v životopise biskupa červenou čiarou, monsignore Soddu vás práve vyviedol z omylu. V dnešnom Ríme sa zjavne nenosí „zatvárať dvere“, a je úplne jedno, či tie dvere vedú do rituálnej siene proticirkevne orientovanej organizácie.
Sardínia sa tak môže „tešiť“ na pastiera, ktorý synodalitu pochopil vskutku po svojom: ako inkluzívny pochod, kde sa cesta do neba pokojne križuje s miestnou lóžou. Zdá sa, že kým staromódni veriaci rátajú zrnká ruženca, vo Vatikáne sa rátajú zásluhy za budovanie mostov – aj keby tie mosty mali viesť priamo do tlamy vlka. Ostáva len dúfať, že v Sassari mu už v lóži nepripravujú uvítací ceremoniál.
zdroj: Info Vaticana