Pravda je ako pevný maják, ktorý naviguje loď Cirkvi cez búrlivé moria. No čo sa stane, keď sa zdá, že maják sa otáča a jeho svetlo mätie namiesto toho, aby viedlo? Práve túto otázku kladie kardinál Robert Sarah, jeden z najvýraznejších afrických cirkevných predstaviteľov, keď hovorí o súčasných výzvach, ktorým čelí Katolícka cirkev.
V nedávnom rozhovore pre talianske noviny Avvenire sa kardinál Sarah rázne vyjadril k dokumentu Fiducia supplicans. Táto deklarácia, ktorá umožňuje požehnanie homosexuálnych párov v určitých situáciách, vyvolala v celej Cirkvi búrlivé diskusie a nevôľu. Podľa kardinála Sarah je dokument „teologicky slabý a preto neopodstatnený“. Varuje, že ohrozuje jednotu Cirkvi a mal by byť „zabudnutý“. Tieto silné slová odzrkadľujú obavy mnohých veriacich, kňazov a biskupov, najmä z afrického kontinentu, ktorí odmietli dokument implementovať. Zatiaľ čo v Nemecku bol prijatý s nadšením, v Afrike sa stal predmetom odporu, čo poukazuje na rastúce napätie a rozdielne chápanie viery.
Kardinál Sarah však nehovorí len o jednom dokumente. Jeho obavy siahajú hlbšie k otázke tradície a jej miesta v Cirkvi. Dotkol sa aj obmedzení týkajúcich sa tradičnej latinskej omše (TLM), známej ako „omša všetkých vekov“. Kardinál poukázal na to, že rôzne liturgické ríty vždy boli pokladom a zdrojom jednoty, nikdy nie problémom, pretože vieru máme spoločnú. Povedať, že sa starobylý rítus môže zakázať, je podľa neho podobné ako zakázať štúdium svätého Augustína. Tradícia nie je len reliktom minulosti; je to živý motor Cirkvi, ktorý prenáša Božie zjavenie z generácie na generáciu. Bez nej by Cirkev nemohla existovať. Kardinál Bagnasco, emeritný arcibiskup Janova uviedol: „Nikdy som nevidel a ani teraz nevidím, ako by mimoriadna forma rímskeho obradu, ktorá je jedinečná, ako jasne vyjadril pápež Benedikt XVI., mohla spôsobiť problémy…“
Napriek kritike však kardinál Sarah prejavil aj nádej. Vníma, že Svätý Otec opäť kladie do centra všetkého Krista, a oceňuje jeho snahu o dialóg a počúvanie, no zároveň so „šetrným zvážením tradície“.
Slová kardinála Roberta Sarah nie sú útokom, ale skôr výzvou na premýšľanie. Pripomína nám, že jednota Cirkvi nie je automatická. Je to ovocie vernosti a poslušnosti voči tradícii, ktorá sa odovzdáva už dvetisíc rokov a ktorá vždy viedla k jednému cieľu: spáse duše. Jeho odkaz je jasný: Cirkev potrebuje pevnú pôdu pod nohami a nemôže sa nechať zmiasť dočasnými prúdmi, ktoré ohrozujú jej jednotu a vernosť evanjeliu.
zdroj: časopis Roma, noviny Avvenire a spravodajské portály LSN a kath.net