Aké nástrahy tkvejú podľa Ratzingera v synodálnosti, ktorú aj profesor Halík tak ospevuje? Nie je to nový koncept!

Na obľúbených webových stránkach otca Mordela, ktoré, ako sám vravel v tomto dvojdielnom publikovanom rozhovore, kedysi často navštevoval a pozorne sledoval, sme si všimli pozoruhodný komentár M. Grichtinga, bývalého generálneho vikára diecézy Chur a teológa, zaoberajúceho sa filozofickými a náboženskými otázkami. Jeho pozoruhodné postrehy týkajúce sa konceptu synodality ako si ho uzurpovali modernisti takého rázu akým bol Hans Küng a to, ako im protirečili a fakticky ich teóriu vyvrátili teológovia akým bol Joseph Ratzinger, (ktorý sa stal neskôr pápežom Benediktom XVI.) stoja za šírenie a širokú diskusiu.

Komentár M. Grichtinga v pôvodnom nemeckom orginále nájdete na tomto odkaze: https://www.kath.net/news/87813. V tomto krátkom článku prinášame jeho stručné zhodnotenie, keďže sa táto téma dotýka a čiastočne súvisí s obsahom včerajšieho a dnešného videa, a teda rozhovoru s Doc. ThDr. ICLic. Štefanom Mordelom, PhD., v ktorom tento bývalý cirkevný sudca, (ktorý mimochodom počas svojho dlhoročného pôsobenia na teologickej fakulte vyučoval nielen mnohých kňazov ale dokonca aj niektorých súčasných biskupov), otvorene reaguje na kontroverzné vyjadrenia českého teológa Tomáša Halíka.

Keď sa teológovia stretnú: Synoda, Cirkev a proroctvo Josepha Ratzingera

Podľa Grichtinga by vatikánska synoda v rokoch 2021 – 2024 zrejme vyčarila úsmev na tvári Hansa Künga, známeho modernistu.

Prečo?

Pretože práve on pred viac ako šesťdesiatimi rokmi položil základy pre myšlienku, že Cirkev je v podstate neustále rokujúci koncil, alebo synoda. Küng sníval o Cirkvi ako o jednom obrovskom, dynamickom zhromaždení, a zdá sa, že súčasná synoda sa snaží jeho víziu oneskorene naplniť. „Synodalita“ sa dokonca stala trvalým stavom a podstatnou črtou Cirkvi, čo znamená, že Cirkev má byť odteraz nielen jedna, svätá, katolícka a apoštolská, ale aj „synodálna“.

Synodálny záverečný dokument z roku 2024 dokonca tvrdí, že „synodalita“ je priamym vyústením učenia Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi ako tajomstve a Božom ľude. Dokument navrhuje vytvorenie nových „synodálnych“ orgánov na všetkých úrovniach Cirkvi, zjemnenie rozdielu medzi rozhodovaním a rokovaním, a posilnenie existujúcich koncilov. Nie náhodou synoda z roku 2023 vyhlásila, že sedenie za okrúhlymi stolmi je „synodálna Cirkev symbolická“.

Ratzingerova prorocká predpoveď: Varovanie pred nástrahami „synodality“

Zatiaľ čo Küng by plesal radosťou, iný teologický gigant, Joseph Ratzinger (neskôr pápež Benedikt XVI.), by na túto „synodálnu“ vlnu reagoval s oveľa väčšou zdržanlivosťou, ak nie priam s obavami, tvrdí Grichting, a to preto, že už v období pred Druhým vatikánskym koncilom sa Ratzinger postavil proti Küngovej teórii. Vo svojom diele „O teológii koncilu“ (Zozbierané spisy, zv. 7/1, s. 92 – 120) Ratzinger prorocky poukázal na nebezpečenstvá, ktoré sa dnes javia ako realita vatikánskej synody 2021 – 2024.

Küng vtedy tvrdil, že Cirkev je v podstate „ekumenický koncil z Božieho povolania“, a cirkevné zhromaždenie je len jeho reprezentáciou. Z toho vyvodil, že takýto koncil musí zastupovať všetkých členov Cirkvi, nielen biskupov. A presne to sa dnes deje: konzultuje sa s celým ľudom a potom ho zastupujú zástupcovia bez rozdielu – biskupi, kňazi, diakoni, rehoľníci aj laici. Každý má „právo voliť“, čo predstavuje zastúpenie v politickom, nie sviatostnom zmysle.

Ratzinger však poukázal na fundamentálnu etymologickú chybu, ktorú odhalil v Küngovej argumentácii. Hoci Küng správne odvodil slovo „Cirkev“ z gréckeho „ek-kalein“ (vyzývať), jeho spojenie „concilium“ s „concalare“ (zvolávať) bolo chybné. Ratzinger dokázal, že „concilium“ a „Cirkev“ etymologicky nesúvisia a že „concilium“ sa v cirkevnom kontexte vždy rovnako ako „synedrion“ alebo „synodos“ prekladalo ako „synoda“.

PREČO JE TO PODSTATNÉ?

Ratzinger tiež zdôraznil, že historické dôkazy protirečia Küngovej téze. Synodálne zhromaždenia sa objavili až okolo roku 160 v boji proti heréze montanizmu a slúžili na riešenie konkrétnych konfliktov a hrozieb. To znamená, že rádius koncilu je oveľa užší ako rádius Cirkvi. Koncil má „funkciu usporiadania a formovania“ a slúži Cirkvi v tomto svete v konkrétnych situáciách.

Cirkev, naopak, nie je svojou podstatou koncilovým zhromaždením, ale zhromaždením okolo Božieho slova a sviatostí. Každé slávenie Eucharistie, každá partikulárna Cirkev je „ekklesia“ – Cirkev. Koncil však nie je Cirkev, nereprezentuje ju, ale je len špecifickou, časovo a objektívne obmedzenou „organizačnou“ službou v nej a pre ňu.

Ratzinger otvorene priznal, že jeho argumentácia sa na prvý pohľad môže zdať ako „jalová školská argumentácia“.

Vážne nebezpečenstvo!

Avšak pod povrchom sa skrýva vážne nebezpečenstvo: ak sa Cirkev začne chápať z pohľadu koncilu, rozpustí sa na „Synedrion“ alebo „Synodu“. Stane sa „organizačným a politickým subjektom, na ktorý sa nereaguje základným postojom viery, ale postojom činu.“ Inými slovami, Cirkev sa stane miestom pre politiku, konanie a zmenu.

Naplnenie Ratzingerových obáv – Neblahé dôsledky pre Cirkev

A presne toto je dnes zrejmé vo vatikánskom projekte „synody“. Výzvy na rozšírenie koncilov, vytvorenie nových úradov a „synodalitu“ ako trvalý stav sú priamym naplnením Ratzingerových obáv. Prorocky predvídal, že takýto štrukturálne posadnutý aktivizmus povedie k tomu, že tí, ktorí hľadajú konštanty v Cirkvi, budú považovaní za „brzdy“. Varoval, že Cirkev sa tak môže denaturovať z tajomstva viery na tvárnu politickú entitu.

Cirkev nie je politický subjekt!

Projekt synodalizmu je teda v konečnom dôsledku vyjadrením teologického omylu o podstate Cirkvi. Ak sa prestane veriť v Božie slovo a sviatosti a Cirkev sa začne chápať v politických a reprezentatívnych pojmoch, nevyhnutne to povedie k napätiam a konfliktom. Zastupiteľská demokracia, maskovaná ako synodálna, môže viesť k konfliktom medzi biskupmi, kňazmi a laikmi, pretože duchovná autorita bude mylne chápaná ako moc. To môže Cirkev paralyzovať, ak ju priamo nerozdelí.

Napriek tomu existuje nádej. Boh môže prísť na pomoc svojej Cirkvi prostredníctvom zmyslu pre vieru biskupov, kňazov a laikov. Je zaujímavé, že zjavný nedostatok záujmu laikov o „synodálny“ proces po celom svete – napriek tisíckam účastí – odráža skutočnosť, že majú iné potreby a starosti. Namiesto cirkevných kruhov hľadajú spiritualitu, ktorá im pomôže žiť ich kresťanské poslanie v čoraz sekularizovanejšom svete. Hľadajú chlieb viery, nie kamene pomýlenej cirkevnej politiky. Cirkev sa totiž zhromažďuje okolo Božieho slova a Eucharistie, nie okolo okrúhlych stolov.

zdroj: kath.net, youtubový kanál Misia Fatima

Aký je váš názor na diskusiu o „synodalite“ v Cirkvi? Myslíte si, že je to krok vpred, alebo skôr odklon od podstaty viery?

Pozrite si aj druhú časť rozhovoru s bývalým cirkevným sudcom Doc. ThDr. ICLic. Štefanom Mordelom, PhD., ktorý otvorene reaguje na kontroverzné vyjadrenia českého teológa T. Halíka.