Meno profesora Štefana Hrušovského znova rezonuje nielen v slovenskom medicínskom prostredí, ale vrátilo sa aj do verejného priestoru. Renomovaný odborník s bohatou praxou na vedúcich pozíciách a s významným podielom na medicínskom výskume si vybudoval povesť kapacity vo svojom odbore. No potom prišla doba nedávno minulá, turbulentné obdobie, kedy sa jeho hlas, napriek odbornosti a faktom, stal pre niektoré médiá nepohodlným. Za svoje názory, ktoré sa odlišovali od hlavného prúdu, bol spolu s ďalšími uznávanými profesormi a odborníkmi označený nálepkou, ktorá v spoločnosti neraz vyvoláva dešpekt – „konšpirátor“.
Profesor Hrušovský sa ocitol na okraji mediálneho záujmu, jeho odborné argumenty boli prehliadané a jeho meno spájané s diskreditujúcimi označeniami. Mnohí, ktorí predtým s úctou počúvali jeho prednášky a čítali jeho publikácie, sa k nemu otočili chrbtom pod tlakom verejnej mienky formovanej niektorými médiami. Bolo to obdobie tichého zápasu, kedy sa musel vyrovnať s nepochopením a nespravodlivým zaobchádzaním. Kvôli jeho vnútornému nastaveniu ani to však nebol veľký problém.
Dnes sledujeme vo verejnom priestore pozoruhodný obrat. Profesor Hrušovský sa postupne vracia do verejného diskurzu. Jeho hlas opäť zaznieva v rôznych reláciách a spoločenských diskusiách. Jeho odborné znalosti a skúsenosti sú opäť vyhľadávané. Zdá sa, akoby čas preveril niektoré z jeho vtedy spochybňovaných názorov a spoločnosť začala nanovo prehodnocovať jeho prínos.
V našom rozhovore sme sa však s profesorom Hrušovským dotkli aj roviny, o ktorej v iných médiách zatiaľ nehovoril – jeho vnútorného nastavenia a duchovného boja, ktorý toto náročné obdobie, ale aj celý jeho život sprevádzal. Exkluzívne sa podelil o svoje pocity, o zdrojoch sily, ktoré mu pomohli prekonať obdobie mediálneho ostrakizmu a o tom, ako vnímal túto skúsenosť z hľadiska hlbších, duchovných princípov.
Nie je jednoduché sledovať, ako sa vaša celoživotná práca a snaha o objektívne poznanie stávajú terčom dezinformácií a osobných útokov. V takých chvíľach si človek musí nájsť oporu v niečom, čo presahuje materiálny svet.
V rozhovore sa dotkol dôležitosti viery a hľadania pravdy bez ohľadu na momentálny spoločenský tlak. Skutočná pravda nakoniec vždy vypláva na povrch, aj keď cesta k nej môže byť kľukatá a náročná.
Boj, ktorý zvádzal, nebol len o medicínskych faktoch a vedeckých dôkazoch. Bol to aj boj o slobodu slova, o právo na odlišný názor a v konečnom dôsledku aj o duchovné hodnoty, ako je čestnosť a spravodlivosť.
Jeho prežitá skúsenosť je povzbudením pre všetkých, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Ukazujú, že aj v dobe mediálnej presily a spoločenskej polarizácie je dôležité zostať verný faktom a hľadať silu v hlbších, nemateriálnych zdrojoch. Návrat profesora Hrušovského na spoločenskú scénu tak nie je len rehabilitáciou jeho odborného mena, ale aj pripomienkou toho, že pravda a odbornosť si nakoniec predsa len nájdu svoju cestu. A že tichý, vnútorný boj o pravdu a česť má zmysel.