VIEDEŇ – Ak ste si mysleli, že Viedeň, to sú malebné vianočné trhy, Sacherova torta a Stephansdom, realita v tamojších školských laviciach vás rýchlo vyvedie z omylu. Najnovšie štatistiky viedenského školstva totiž naznačujú, že rakúska metropola úspešne testuje model „Európy 2.0“. A v tomto modeli je už katolícky žiak skôr ohrozeným druhom na ústupe.
Moslimská väčšina: Matematika, ktorá nepustí
Podľa aktuálnych čísel viedenského riaditeľstva vzdelávania tvoria moslimskí žiaci na verejných stredných školách (Mittelschulen) už takmer polovicu – presne 49,4 %. Sú tak s obrovským náskokom najväčšou náboženskou skupinou. Ak by sme to chceli povedať ironicky: ak sa v triede s 25 žiakmi spýtate, kto oslavuje ramadán, zdvihne ruku polovica triedy. Ak sa spýtate na nedeľnú omšu, možno budete musieť hľadať lupu.
Tento trend nie je žiadnym „náhlym skratom“, ale poctivo vypracovanou demografickou krivkou. Kým podiel moslimov na všetkých verejných školách stúpol na 42 %, kresťanské rady rednú. Andrea Pinz z Erzbischöfliches Amt (Arcibiskupský úrad pre školstvo) to diplomaticky nazýva „dlhodobou zmenou“. My ostatní to voláme realita, ktorú politici roky „nevideli“.
Katolícky „exil“ v súkromných školách
Zaujímavý úkaz nastáva, keď sa pozrieme na súkromné školy. Tam je svet ešte „v poriadku“ – teda aspoň pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. Na súkromných školách dominuje katolícke vyznanie (45,4 %), zatiaľ čo moslimov je tam len necelých 8 %.
Zdá sa, že viedenský vzdelávací systém objavil nový druh sociálnej separácie: verejné školy pre multikultúrny experiment a súkromné školy pre tých, ktorí chcú, aby ich deti ešte vedeli, kto bol svätý Štefan.
Náboženský mix: Keď sa kresťania musia spájať, aby ich bolo vidno
Keďže katolíkov, evanjelikov a pravoslávnych je v triedach čoraz menej, viedenská cirkev pristúpila k inovatívnemu kroku – kooperatívnemu vyučovaniu náboženstva. V 160 triedach sa už kresťanské denominácie učia spolu. Je to vlastne krásny ekumenizmus z donútenia. Keď vás je v triede len päť, prestanete riešiť filioque a ste radi, že máte s kým spievať koledy.
Mimochodom, štatistiky hlásia aj ďalší fascinujúci fakt: 44 % žiakov viedenských povinných škôl nenavštevuje žiadne náboženstvo. Čo robia počas tej hodiny? Pravdepodobne sa pripravujú na život v sekulárnom svete, kde najvyššou hodnotou je voľná hodina v rozvrhu.
Integrácia po viedensky: Problémom nie je viera, ale „sociálne faktory“
Expert na integráciu Kenan Güngör nás však politiky korrektne upokojuje. Podľa jeho iste vyváženej štúdie sa síce dve tretiny moslimskej mládeže vo Viedni považujú za nábožných až prísne nábožných, ale za problematické postoje (ako snaha presadzovať náboženské normy v triede) nemôže samotná ich viera. Kdeže! Môže za to „nedostatok participácie“ a „psychosociálna záťaž“.
Ironicky povedané: ak žiak v triede vyžaduje podriadenosť žien náboženským pravidlám, nie je to náboženský problém, ale pravdepodobne len dôsledok pocitu vylúčenia zo spoločnosti.
Riešenie? Viac etiky a demokracie!
Viedenský radca pre vzdelávanie Christoph Wiederkehr (NEOS) má na túto situáciu jasný recept: povinný predmet Etika a Demokracia. Je to fascinujúca predstava – dúfať, že hodinová prednáška o liberálnej demokracii preváži hlboko zakorenené rodinné a náboženské tradície, ktoré formujú mladého človeka zvyšných 167 hodín v týždni.
Viedeň tak zostáva naším blízkym susedom a zároveň oknom do budúcnosti. Budúcnosti, v ktorej kresťanské korene Európy zostávajú skôr historickou poznámkou pod čiarou, kým školské lavice píšu úplne nový, oveľa dynamickejší (a podstatne menej katolícky) príbeh.
Otázkou pre nás na Slovensku zostáva: budeme sa z viedenských chýb učiť, alebo ich budeme s nadšením o pár rokov recyklovať?
zdroj: kath.net