Podľa nového katolíckeho kalendára mal pred necelým týždňom, 21. augusta, sviatok svätý pápež Pius X., vplyvný pápež, známy bojovník proti herézam z prelomu 20. storočia. Podľa jedného katolíckeho učenca jeho varovania pred herézou „modernizmu“ pomáhajú osvetliť súčasný úpadok viery na Západe a prehliadanie cirkevného učenia.
Pius X., ktorý stál na čele Cirkvi v rokoch 1903 až 1914 po smrti pápeža Leva XIII., prevzal kormidlo v období, keď Európu a Ameriku ovplyvňovali racionalistické a liberálne hnutia, ktoré vzišli z osvietenstva. To pripomína slovo Lucifer, ktorého latinský význam je „svetlonos“, teda ten, ktorý prináša svetlo. To zároveň naznačuje, akým svetlom boli vyznávači tejto filozofie „osvietení“. Už niekoľko Piových predchodcov bojovalo proti filozofii osvietenstva. Medzi nimi bol aj pápež Gregor XVI., ktorý v 30. rokoch 19. storočia odsúdil liberalizmus ako podporu náboženského indiferentizmu a sekularizmu a rovnako tak aj blahoslavený Pius IX., ktorý odsúdil naturalizmus a absolútny racionalizmus, ktoré hľadali odpovede na filozofické otázky bez božského zjavenia.
Pius X. kráčal v ich šľapajach a v encyklike Pascendi Dominici Gregis z roku 1907 bojoval proti heréze modernizmu. Rozpoznal a pomenoval ho „falošnou filozofiou“, ktorá sa šírila medzi katolíckymi laikmi, kňazmi, a dokonca aj v rámci katolíckych univerzít a seminárov, a ktorá ohrozovala samotné základy viery.
„Nebezpečenstvo je prítomné takmer v samotných žilách a srdci Cirkvi, ktorej zranenie je o to istejšie, čím dôvernejšia je ich znalosť o nej,“ napísal pápež Pius. „Navyše, sekeru nekladú na vetvy a výhonky, ale na samotný koreň, teda na vieru a jej najhlbšie základy.“
Pius vysvetlil, že modernizmus je v podstate formou agnosticizmu v rámci Cirkvi, ktorá považuje ľudský rozum za obmedzený len na „veci, ktoré sú vnímateľné zmyslami“.
Keďže modernisti tvrdia, že Boha nemožno pochopiť rozumom, redukuje sa vzťah s Bohom na „osobnú skúsenosť“. Podľa modernistov má viera v Boha korene v „akejsi intuícii srdca, ktorá stavia človeka do bezprostredného kontaktu so samou realitou Boha“.
Pius X. ďalej uviedol, že tento postoj môže ospravedlniť akékoľvek náboženstvo. Napísal: „Modernisti nepopierajú, ale v skutočnosti pripúšťajú, niektorí zmätene, iní celkom otvorene, že všetky náboženstvá sú pravdivé.“
Pius nazval modernizmus „syntézou všetkých heréz“, pretože keď sa tento základ aplikuje na všetky aspekty viery – ako je božstvo Krista, zázraky, tradícia a samotné Písmo – modernisti presadzujú neustále sa vyvíjajúce chápanie dogmy, „ktoré ničí a ruinuje všetko náboženstvo“.
„[Modernisti veria, že] dogma je nielen schopná, ale aj musí sa vyvíjať a meniť,“ vysvetlil svätý otec. „To modernisti dôrazne potvrdzujú a jasne to vyplýva z ich princípov.“
Ron Bolster, dekan filozofie a teológie na Frantiskánskej univerzite, pre CNA uviedol, že obavy z modernizmu súvisia predovšetkým s vierou, že „nemôžete poznať veci Boha“ a že „všetko, čo môžeme urobiť, je pozrieť sa na našu vnútornú náboženskú skúsenosť“.
„Ak je veriaci človek presvedčený modernistom, že tieto veci naozaj nemôžete poznať, vedie to k akémusi zúfalstvu,“ povedal.
„Keď sú ľudia presvedčení o tom, alebo sú príliš leniví na to, aby si to vyriešili, opustia praktizovanie viery a už nemajú prístup k prostriedkom spásy, ktoré im Boh sprístupnil,“ varoval Bolster.
Vplyv modernizmu na súčasnú spoločnosť
Bolster verí, že existuje „veľmi jasné prepojenie“ medzi varovaniami Pia X. pred modernizmom v Cirkvi a následným poklesom nábožnosti v západnom svete, ako aj veľkým počtom katolíkov, ktorí otvorene nesúhlasia s učením Cirkvi.
Vplyv modernizmu na samotné katolícke náboženstvo je tiež zrejmý. Prieskum spoločnosti Pew z roku 2025 zistil, že len asi dve tretiny katolíkov si sú istí, že Boh existuje. Približne 86 % verí v existenciu neba, ale len 69 % verí v peklo. Väčšina katolíkov podporuje legálne potraty a homosexuálne civilné manželstvá.
Prieskum EWTN/RealClear z roku 2024 zistil, že asi 52 % katolíkov verí v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, zatiaľ čo 32 % neverí a 16 % si nie je istých. Najsilnejší nesúhlas s učením Cirkvi sa u katolíkov dôsledne prejavuje v otázke antikoncepcie, pričom prieskum z roku 2024 ukázal, že 90 % z nich používalo kondómy a 60 % hormonálnu antikoncepciu.
Bolster uviedol, že katolícky nesúhlas s antikoncepciou, ku ktorému došlo približne 60 rokov po vydaní encykliky Pia X., „bol prvým precedensom verejného nesúhlasu s učením Cirkvi“.
„Bol to naozaj zlomový bod, keď po prvýkrát vidíte [veľký počet katolíkov] verejne nesúhlasiť s učením Cirkvi,“ povedal.
Bolster poznamenal, že „spochybňovanie učenia Cirkvi kvôli [viere, že] nemôžeme poznať [pravdu]“ je hlavným príznakom modernistických trendov.
Držte sa cirkevného učenia
Pri rozprávaní o varovaniach Pia X. pred modernizmom, Bolster povedal, že „jazyk tohto dokumentu je ohromne silný“ a pápež „neberie servítky a hrozba je skutočná a riešenia sú tvrdé“.
V čase encykliky Pius X. vyzval na vyhostenie duchovných, ktorí propagujú modernizmus, a na cenzúru šírenia týchto presvedčení, spolu so zriadením diecéznych výborov na sledovanie šíriteľov herézy.
Pius X. tiež vyzval na oživenie učenia scholastickej filozofie, voči ktorej, ako povedal, majú modernisti len „výsmech a pohŕdanie“. Mnohí scholastici, ako napríklad svätý Tomáš Akvinský, učili, že ľudia sa môžu učiť a chápať Boha pomocou rozumu.
Encyklika tiež poznamenáva, že Prvý vatikánsky koncil anatematizuje každého, kto tvrdí, že Boha „nemožno s istotou spoznať prirodzeným svetlom ľudského rozumu prostredníctvom vecí, ktoré boli stvorené“. Bolster poznamenal, že Akvinský a ďalší scholastici poukazujú na to, že grécki pohania ako Aristoteles a Platón „sa rozumom dopracovali k existencii Boha“ a pochopili určité obmedzené pravdy o Bohu, ktoré mohli zistiť bez konkrétneho zjavenia.
„Prirodzeným rozumom môžeme vedieť, že Boh existuje, že obsahuje všetky dokonalosti, že je všemocný a že je neobmedzený,“ povedal Bolster.
Napriek vplyvu, ktorý mal modernizmus na spoločnosť, Bolster povedal, že katolíci by mali „zostať pozitívni“. Povedal, že jednoduchá dostupnosť Katechizmu Katolíckej cirkvi a „materiálov, ktoré sú dnes k dispozícii na vyučovanie viery… [sú] dôvodom na nádej a dôvodom, prečo dať biskupom za pravdu“.
„Musíme sa vrátiť – zdvojnásobiť úsilie v učení Cirkvi.“
Ak chcete vedieť viac o herézach, ktoré od počiatku ohrozovali a stále ohrozujú našu vieru a spásu, môžete sa o tom dozvedieť v knihe Útek od Heréz od biskupa A. Schneidera, aktuálnom titule vydanom v Misii Fatima.
Myšlienky tu formulované sú prevažne inšpirované článkom Tylera Arnolda, s ktorého obsahom sa stotožňujeme a ktorý publikoval v anglickom jazyku na Katolíckom Národnom Registri. Odporúčame navštíviť spomínaný portál. Ak vás zaujali, vyhľadajte si článok pod názvom: St. -Pius X’s Rebuke of ‘Modernism’ Rings True Today, Scholar Says-
zdroj: NCR