Pápež Lev XIV. sa počas svojej nedávnej medzinárodnej cesty do Turecka a Libanonu vyjadril veľmi vrúcne o vzťahu medzi moslimami a kresťanmi, pričom minimalizoval obavy z údajnej islamizácie Západu.
Počas medzináboženského stretnutia na Námestí mučeníkov v Bejrúte pápež vyzdvihol vzájomné spolunažívanie v Libanone: „Drahí priatelia, vaša prítomnosť dnes tu, na tomto mimoriadnom mieste, kde vedľa seba stoja minarety a zvonice, no obe sa vznášajú k nebesiam, svedčí o trvalej viere tejto krajiny a neustálej oddanosti jej ľudu jedinému Bohu,“ povedal, hovoriac o vzťahu kresťanstva a islamu v krajine.„Nech sa tu, v tejto milovanej krajine,“ pokračoval pápež, „každý zvon, každý adhān, každé zvolávanie k modlitbe, spoja do jedinej, vzletnej piesne – nielen na oslavu milosrdného Stvoriteľa neba a zeme, ale aj na pozdvihnutie úprimnej modlitby za božský dar pokoja.“
Kritika naivity od biskupa Elegantiho
Pápežove slová sa však stali terčom kritiky. Biskup Marian Eleganti, ktorý vystúpil na rímskom fóre života 4. decembra, odsúdil nasledovné pápežove poznámky ako „naivné“.
Švajčiarsky biskup zdôraznil, že moslimovia neuctievajú toho istého Boha ako kresťania, a citoval Žalm 95 (96), kde sa hovorí, že všetci pohanskí bohovia sú démoni.
„Moslimovia učia, že Boh nemá Syna. Kde je ten istý Boh? Je to nemožné – je to taký protirečivý postoj,“ uviedol biskup Eleganti, dodávajúc, že pápež vykreslil „naivný vzťah k islamu.“
Prehnane optimistický pohľad na spoločné božstvo a harmonické spolunažívanie je v kontraste s realitou, ktorú zažívajú kresťania v mnohých kútoch sveta. Podľa zoznamu prenasledovania kresťanov World Watch List organizácie OpenDoors je najčastejšou príčinou prenasledovania kresťanov práve „islamský útlak“.
- Zistenie OpenDoors: V 31 z 50 krajín, kde kresťania čelia najväčšiemu prenasledovaniu, je islam hlavným dôvodom.
Kresťania čelia rôznym úrovniam útlaku a prenasledovania takmer v každej krajine s moslimskou väčšinou na svete. Tieto štatistiky naznačujú, že hoci je pápežova výzva k dialógu a priateľstvu dobre mienená, v kontexte globálneho prenasledovania a zásadných teologických rozdielov (najmä popierania božstva Ježiša Krista v islame) môže byť vnímaná ako necitlivá a príliš optimistická.
Odpoveď na otázky novinárov
Na spiatočnom lete do Ríma sa novinári počas tlačovej konferencie pápeža opýtali na vnímanú hrozbu islamu pre kresťanskú identitu Západu.
Pápež uviedol, že všetky jeho rozhovory v Turecku a Libanone, vrátane rozhovorov s mnohými moslimami, boli sústredené na tému mieru a rešpektu k ľuďom rôznych náboženstiev.
„Viem, že v skutočnosti to tak nebolo vždy,…viem, že v Európe sú často prítomné obavy, ale sú často generované ľuďmi, ktorí sú proti imigrácii a snažia sa zabrániť príchodu ľudí, ktorí môžu byť z inej krajiny, iného náboženstva, inej rasy,“ pokračoval pápež. „V tomto zmysle by som povedal, že všetci musíme spolupracovať. Jednou z hodnôt tejto cesty je práve upriamiť pozornosť sveta na možnosť, že dialóg a priateľstvo medzi moslimami a kresťanmi sú možné,“ vyhlásil.
„Myslím si, že jedno z veľkých ponaučení, ktoré môže Libanon dať svetu, je práve ukázať krajinu, kde je islam a kresťanstvo prítomné a rešpektované, a kde existuje možnosť žiť spolu a byť priateľmi,“ uviedol. „Myslím si, že to sú ponaučenia, ktoré by bolo dôležité počuť aj v Európe alebo Severnej Amerike. Možno by sme mali byť trochu menej vystrašení a hľadať spôsoby, ako podporovať autentický dialóg a rešpekt,“ uzavrel pápež.
Napriek tomu, že Vatikánsky príhovor k medziľudskému porozumeniu a priateľstvu je ušľachtilý v úmysle, len pramálo sa zhoduje s reálnou skutočnosťou. Údaje ukazujú, že v takmer všetkých štátoch s prevažne islamským obyvateľstvom sú stúpenci kresťanstva vystavení rozličným stupňom obmedzovania práv a perzekúcie.
Vzhľadom na rozsiahle celosvetové perzekúcie a zásadné vieroučné rozpory (predovšetkým odmietanie božskej podstaty Ježiša Krista zo strany islamu) by pápežovo posolstvo mohlo pôsobiť ako nerealisticky ružové a nedostatočne vnímavé k utrpeniu veriacich.
zdroj: LSN