Na odpustovej slávnosti Pokrovu Presvätej Bohorodičky v Nižnom Žipove privítal miestny kňaz o. Michal Fedič vzácneho hosťa – pátra Stanisława Roka, minoritu z Brehova. V duchu prepojenia dvoch sviatkov priniesol páter Stanisław veriacim hlboké zamyslenie nad tým, čím bola Panna Mária pre sv. Františka z Assisi a čo sa od tejto dvojice svätcov môžeme naučiť dnes.
Prečo práve malá kaplnka?
František z Assisi nebol človekom, ktorý sa na Máriu iba pozeral alebo ju obdivoval zďalka. On ju miloval celým srdcom a snažil sa jej pripodobniť. Mária pre neho znamenala školu pokory, chudoby, poslušnosti a odovzdania sa Bohu.
Jedným z najdôležitejších miest františkánskej histórie je Porciunkula – Panna Mária Anjelská. Nebola to veľkolepá bazilika, ale jednoduchá, malá kaplnka. Práve tam František pochopil zásadnú pravdu: Boh koná v jednoduchosti a začína malými spôsobmi. Práve pri tejto kaplnke zasiahnutej Máriinou prítomnosťou sa zrodilo františkánske spoločenstvo.
Nechajme Boha konat: Máriino a Františkovo „ÁNO“
Keď Panna Mária počula Božie volanie prostredníctvom anjela, nepýtala sa, ako to ovplyvní jej budúcnosť či pohodlie. Jednoducho dôverovala a odpovedala: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Rovnako aj sv. František opustil svoje predstavy o úspechu, bohatstve a spoločenskom postavení, keď započul Kristov hlas. Namiesto otázky „Bože, čo chceš urobiť pre mňa?“ sa pýtal: „Bože, čo chceš, aby som urobil ja?“
V dnešnej dobe chceme mať všetko naplánované do posledného detailu, chceme mať plné bankové účty a zabezpečenú budúcnosť. František nám však ukazuje, že človek, ktorý sa dokáže zriecť zbytočností, začína byť skutočne slobodný.
Pozerať sa na človeka srdcom
Páter Stanisław vo svojej kázni zdôraznil, že Panna Mária nikdy nepúta pozornosť na seba. Aj v Káne Galilejskej hovorí sluhom: „Urobte všetko, čo vám povie môj Syn.“ Vedie nás priamo ku Kristovi – do chudoby Betlehema, k stolu Eucharistie aj pod kríž.
Čím viac František miloval Boha, tým viac miloval ľudí. Približoval sa k chorým, chudobným a malomocným. Dnes vo svete často zabúdame na základnú ľudskosť. Učíme sa hodnotiť ľudí podľa zovňajšku, zatiaľ čo Panna Mária a sv. František nás vyzývajú pozerať sa na druhých srdcom.
Ako na záver pripomenul páter Stanisław, skutočný poklad nenájdeme v majetkoch, ale v Kristovi. Stačí urobiť vo svojom vnútri viac priestoru pre Boha, povedať mu svoje úprimné „áno“ a naučiť sa slúžiť s láskou a pokorou.