Kňaz Winfried Abel z diecézy Fulda sa rozhodol prehovoriť: Vo svojom otvorenom liste vyjadril hlboké znepokojenie nad smerovaním svojej diecézy a postavil sa proti tomu, čo nazval „pýchou diecézy Fulda“. Jeho slová sú silným apelom na návrat k pôvodným hodnotám viery a morálky. List uverejnila aj stránka kath.net.
Pýcha ako spúšťač pádu a otázka identity Cirkvi
Kňaz začína svoj list odkazom na svätého Mikuláša z Flüe a jeho pozdrav „Pozdravujem ťa v mene Ježišovom!“. Pripomína, že tento švajčiarsky patrón, nazývaný aj posledným mystikom stredoveku, kládol Cirkvi zásadnú otázku: „Čo odlišuje fuldskú cirkev od sekulárnej spoločnosti?“ Táto otázka sa stala ústrednou témou celého jeho listu.
Poukazuje na to, že samotné slovo „pýcha“ stojí na počiatku ľudských dejín ako spúšťač prvotnej katastrofy, ktorú nazývame Pád človeka. Človek sa v pýche postavil proti Bohu, čo viedlo k exodu z raja. Túto biblickú paralelu používa kňaz Abel na kritiku súčasného stavu.
Christopher Street Day a morálna degradácia
Kňaza znepokojilo, že jeho diecéza, konkrétne generálny vikár s vedomím biskupa, vyjadril uznanie „queer“ ľuďom v súvislosti s blížiacim sa Dňom Christopher Street. Jasne formuloval, že Pride pochody sú symptómami morálne narušenej spoločnosti, ktorá prekročila hranice slušnosti a morálky. Označuje ich za farebnú ukážku zvráteností, oslavu nevkusných obscénností a divadlo stratenej hanby, to všetko pod mottom „slobodná láska pre všetkých“.
V liste vyjadruje hlboký šok z toho, že Katolícka cirkev v Nemecku, ktorej slúži 61 rokov, klesla tak nízko, že ani biskupi už nevedia rozlišovať medzi sexuálnou, erotickou, priateľskou a božskou láskou (sexus, eros, philia, agapé). Tvrdí, že bez rozdielu schvaľujú a žehnajú všetko, čo spadá pod pojem „láska“. Opäť kladie otázku: „Čo odlišuje Cirkev vo Fulde od sekulárnej spoločnosti?“
Kňaz Abel vidí tragický paradox v tom, že vedenie diecézy je „zhrozené“ po zverejnení štúdie o zneužívaní, ktorá podľa neho nepriniesla nič nové, no zároveň víta a podporuje práve to, čo toto zneužívanie spôsobuje – morálnu skazenosť spoločnosti. Pýta sa, či chcú vyháňať diabla Belzebulom.
Ďalej zdôrazňuje, že prvá kapitola Svätého písma jasne hovorí, že „Boh stvoril človeka ako muža a ženu“, nie „muža/ženu“, ako diecéza uvádza vo svojich pracovných inzerátoch. Kritizuje prijímanie moderných „humanitných vied“, ktoré podľa neho protirečia Božiemu zjaveniu o poriadku stvorenia.
Požehnanie pre zamilované páry a zmätenie pojmov lásky
Kňaz Abel tiež odsudzuje načasovanie vydania „Príručky pre pastierov s obradmi požehnania pre zamilované páry“ Nemeckou biskupskou konferenciou, ktorá sa udiala len dva dni po úmrtí pápeža Františka. Označuje to za „nedostatok taktu, nedostatok zbožnosti, ba až číru drzosť“.
Pastieri ako vlci a nepochopenie požehnania
Kňaz spomína Ježišove slová „Posielam vás ako ovce medzi vlkov“ ako varovanie pre pastierov. Vyčíta im, že namiesto toho, aby sa držali Božej cesty, „vyjú s vlkmi“ a prijímajú heslá propagujúce rozmanitosť, ktorá nie je ničím iným ako svojvôľou. Cituje svätú Hildegardu z Bingenu, ktorá opisuje tento pomýlený postoj slovami: „Človek je rebel; trhá Stvoriteľa na množstvo jeho stvorení!“
Ďalej rozoberá rozdiel medzi požehnaním a kliatbou a pýta sa, či Cirkev môže „s úctou uznať“ alebo požehnať ľudské rozhodnutie, ktoré je jasne namierené proti Bohu a jeho stvorenému poriadku.
A uvádza je trefný príklad slávneho írskeho autora C.S. Lewisa, ako to uvádza v knihe Veľký rozvod, a síce, že napokon budú pred Bohom stáť len dva typy ľudí: tí, ktorí mu s pokorou povedia „Staň sa vôľa tvoje,“ a tí, ktorým Boh odpovie „Staň sa tvoja vôľa.“
Dôsledky a osobný záver
Kritizuje aj modernú kresťanskú prácu s mládežou v diecéze, ktorá podľa neho čoraz viac etabluje služby pre ľudí všetkých pohlaví a ponúka požehnanie pre páry, ktoré nie sú zosobášené v kostole. Pýta sa, prečo je seminár vo Fulde prázdny, a nesúhlasí s vysvetlením biskupa, že je to kvôli nedostatku „rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom“.
Konštatuje, že znaky morálneho úpadku Cirkvi v diecéze Fulda sú nezameniteľné. Spomína prítomnosť dúhovej vlajky na sviatok svätého Bonifáca, kostol ako kulisu pre hlučné koncerty, povrchné eucharistické slávenia a snahy o kňazské svätenie žien. Píše o krste detí neveriacich rodičov, aj keď je známe, že to povedie k ich budúcemu odchodu z cirkvi.
Kňaz Abel uzatvára svoj list prekvapivým a zásadným vyhlásením: „Už nechcem byť kňazom v tejto diecéze! V budúcnosti sa už nebudem nazývať ‚kňazom diecézy Fulda‘, ale skôr ‚kňazom rímskokatolíckej cirkvi‘, pretože v úrade Petra, ktorý má sídlo v Ríme, vidím záruku Cirkvi, ktorá si stále ctí Ježišov prísľub: Brány pekelné ju nepremôžu. Ten už nie je pre Cirkev vo Fulde zaručený.“
V závere listu uvádza: Kópie tohto listu budú zaslané aj biskupovi Dr. Gerberovi, pomocnému biskupovi Dr. Diezovi a všetkým dekanom.
zdroj: kath.net