„Luigi mal obyčajný život, no žil ho mimoriadne.“ Týmito slovami otvoril biskup Viterba Lino Fumagalli 29. júla 2022 diecéznu vyšetrovaciu komisiu pre blahorečenie Luigiho Bruttiho. Luigi, učiteľ špeciálnej pedagogiky z Viterba, zomrel v roku 2011 vo veku 26 rokov. Jeho príbeh nie je o hrdinských činoch, ale o jednoduchosti, hlbokej viere a neobyčajnej láske, ktorá pretvárala všetko, čoho sa dotkol.
Cesta k svätosti začína doma
Luigi Brutti, láskavo prezývaný „Gigio“, sa narodil vo Viterbe v roku 1984. Vyrastal v obyčajnej, no pevne veriacou katolíckej rodine. Bol veselý, živý, súciteľný a vždy ochotný pomôcť. Od útleho detstva bol vedený k viere rodinou i školou, aktívne sa zapájal do života farnosti a Katolíckej akcie. Zlom nastal, keď mal sedemnásť: objavil Boha nie ako prísneho sudcu, ale ako milujúceho Otca, verného priateľa a neúnavného spoločníka na ceste životom.
Táto premena ho viedla k tomu, že si začal vážiť svoj život ako neoceniteľný dar. Začal si písať denník, ktorý sa stal jeho vzácnym duchovným testamentom. Obsahuje jeho úvahy o katolíckej mystike, svätej omši a krátke teologické texty, ktoré odrážajú jeho rastúce priateľstvo s Bohom. Luigiho srdce prekypovalo láskou, ktorú vnímal ako dar z neba a ktorú chcel odovzdávať ďalej. Jeho šťastie spočívalo v „odovzdávaní sa“ Bohu a blížnym, čím sa stal živým kanálom Božej lásky.
Nečakane prerušené plány a odkaz lásky
Vo veku 23 rokov sa Luigi začal pripravovať na povolanie učiteľa špeciálnej pedagogiky, aby pomáhal deťom so zdravotným postihnutím. Rok 2011 mal byť rokom jeho svadby – dátum bol stanovený, pozvánky rozoslané, šaty kúpené a spoločný domov pripravený na život s nevestou. Životné plány sa však náhle zrútili, keď Luigi vážne ochorel. Dva mesiace po prvých príznakoch choroby zomrel. Zmierený, bez horkosti, bez zatrpknutosti, bez vzbury, bez otázky prečo – na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici Ospedale Belcolle bol Luigi do posledných chvíľ útechou pre ostatných!
Jeho pokoj tvárou v tvár smrti pramenil z jeho životného motta: „Láska je mojou životnou cestou,“ a z hlbokého vzťahu s Pánom.
Na druhej strane, počas svojho krátkeho života venoval svoj čas na tejto zemi mnohým dobročinným organizáciám, ktoré sa starali o ľudí so zdravotným postihnutím. Vo svojich 18 zachovaných denníkoch Luigi jasne vyjadril svoju sociálnu angažovanosť: „Nevidím dôvod váhať. Chcem milovať, chcem byť šťastný, chcem konať dobro, chcem to najlepšie!“
Odkaz, ktorý žije ďalej
Proces blahorečenia Luigiho Bruttiho je potvrdením, že aj v dnešnej dobe môže obyčajný človek dosiahnuť svätosť. Po jeho smrti vznikla modlitebná skupina na zachovanie jeho odkazu, vydali sa knihy a natočil krátky film. Počet účastníkov modlitebných stretnutí neustále rastie. Dnes existuje webová stránka, ako aj stránky na Facebooku a Instagrame venované jeho pamiatke.
Luigi Brutti sa snažil odpovedať na Božie volanie práve tam, kde žil: vo svojej rodine, v škole, medzi priateľmi a v komunite. Jeho život je silným posolstvom pre nás všetkých: každý má svoje miesto a povolanie, ktoré môže žiť v láske, každý sa môže darovať. Ak sa o to budeme usilovať, aj my budeme na ceste k svätosti, presne tak, ako to ukázal Luigi.
zdroj: kath.net, Linda Bartolucci Scanlon