Vatikán sa pripravuje na stretnutie, ktoré má zhodnotiť desaťročie od vydania kontroverznej exhortácie Amoris laetitia. Hoci oficiálna rétorika hovorí o „synodálnom rozlišovaní“ a „vzájomnom počúvaní“, zverejnený zoznam osobných hostí Svätého Otca vysiela jasný a znepokojujúci signál: k stolu boli prizvaní predovšetkým predstavitelia progresívneho krídla.
Stretnutie, ktoré sa uskutoční od 7. do 14. októbra za zatvorenými dverami v Aule Pavla VI., zhromaždí približne 190 účastníkov. Z úradu sa na ňom zúčastnia predsedovia 115 biskupských konferencií a hlavy východných katolíckych cirkví. Ak by v sále zostala len táto zostava, pluralita hlasov by bola zaručená – prítomní budú totiž aj zástupcovia z Afriky či strednej Európy (ako napríklad z Poľska či Maďarska), ktorí od začiatku pristupovali k sporným bodom dokumentu s krajnou opatrnosťou a vernosťou k doterajšiemu magistériu.
Rovnováhu však výrazne posúva 22 osobných hostí, ktorých mená na zoznam dopísal sám pápež. A práve tento výber odhaľuje, akým smerom sa má diskusia poberať.
Desať rokov nehojivej rany a mlčanie k Dubia
Exhortácia Amoris laetitia z roku 2016 zostáva najviac diskutovaným vatikánskym dokumentom za posledné polstoročie. Jadrom sporu je najmä poznámka pod čiarou č. 351 v ôsmej kapitole, ktorá otvorila dvere k sviatostnému prijímaniu pre rozvedených a znovu zosobášených civilným spôsobom. Tento krok vyvolal hlbokú neistotu, keďže vstúpil do priameho rozporu s dovtedy platnou praxou usmernenou v Familiaris consortio sv. Jána Pavla II., kde bola podmienkou prístupu ku sviatostiam záväzok žiť v plnej zdržanlivosti („ako brat a sestra“).
Verní katolíci si spomínajú na rok 2016, keď štyria kardináli – Burke, Brandmüller, Caffarra a Meisner – predložili pápežovi päť synovských otázok (Dubia), aby zistili, či je text v súlade s nemenným učením Cirkvi. Ide o štyroch kardinálov, ktorí v septembri 2016 oficiálne poslali pápežovi Františkovi známych 5 otázok (Dubia) ohľadom výkladu apoštolskej exhortácie Amoris laetitia:
- Kardinál Raymond Leo Burke (americký kardinál, bývalý patrón Suverénneho rádu maltézskych rytierov a emeritný prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry).
- Kardinál Walter Brandmüller (nemecký kardinál a známy cirkevný histórik).
- Kardinál Carlo Caffarra (taliansky kardinál, emeritný arcibiskup Bologne a prvý prezident Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdia o manželstve a rodine; zomrel v septembri 2017).
- Kardinál Joachim Meisner (nemecký kardinál a emeritný arcibiskup Kolína nad Rýnom; zomrel v júli 2017).
Keďže od Vatikánu nedostali odpoveď, v novembri 2016 tento list a päť pochybností (dubia) zverejnili. Odpovede sa nedočkali.
Podobne dopadla aj iniciatíva z roku 2023 pod vedením kardinálov Burkea, Saraha či Zena. V roku 2023 sa totiž pred Synodou o synodalite objavila druhá skupina kardinálov, ktorá poslala nové Dubia. V nej opäť figurujú Burke a Brandmüller, no pridal sa k nim aj kardinál Robert Sarah, kardinál Joseph Zen a kardinál Juan Sandoval Íñiguez.
Kto teda dostal pápežovu pozvánku? Architekti redefinície
Medzi osobnými hosťami rezonujú mená, ktoré sa stali symbolom presadzovania liberálnych reformných snáh v Cirkvi:
- Kardinál Blase Cupich (Chicago) – hlavný propagátor otvárania prístupu k sviatostiam pre osoby žijúce v neregulárnych zväzkoch v USA.
- Kardinál Robert McElroy (Washington) – známy svojimi výzvami na „radikálnu inklúziu“ a spochybňovaním tradičného učenia o sviatostnej spôsobilosti.
- Kardinál Joseph Tobin (Newark) – ďalší zo zástupcov liberálneho prúdu amerického episkopátu.
- Kardinál Jean-Claude Hollerich – relátor Synodálnej cesty, ktorý sa v minulosti otvorene vyjadril za revíziu katolíckej morálnej náuky.
- Kardinál Víctor Manuel Fernández – prefekt Dikastéria pre náuku viery, pokladaný za priameho autora sporného textu 8. kapitoly Amoris laetitia a neskoršej deklarácie Fiducia supplicans.
- Kardinál José Cobo (Madrid) – jeho osobná nominácia popri oficiálnom predsedovi španielskej biskupskej konferencie naznačuje, komu v Španielsku načúva Rím.
Medzi hosťami sa objavili aj dvaja biskupi z Čínskej ľudovej republiky (vrátane Giuseppe Huang Bingzhanga, pôvodne vysväteného bez pápežského mandátu). Ich prítomnosť pri témach rodiny pripomína skôr pokračovanie pragmatickej politiky voči Pekingu než prínos k obrane tradičných rodinných hodnôt.
Hlasy tradície však zostali pred bránami
Ešte výrečnejšie než zoznam pozvaných je to, kto na ňom chýba. Medzi osobnými hosťami nenájdete ani jedného zo signatárov Dubia.
Pozvaní neboli:
- kardinál Raymond Leo Burke,
- kardinál Walter Brandmüller,
- kardinál Robert Sarah,
- kardinál Joseph Zen,
- ani kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Dikastéria pre náuku viery, ktorý konzistentne poukazuje na teologické úskalia nejasných formulácií.
Chýbajú aj biskupi zameraní na dôslednú obranu sviatostného manželstva, akým je napríklad emeritný filadelfský arcibiskup Charles Chaput.
Aké posolstvo vysiela Rím?
Pre tradičného katolíka, ktorý vníma Cirkev ako strážkyňu pokladu viery (depositum fidei), predstavuje tento krok vážny dôvod na obavy. V Ríme sa často hovorí, že zloženie účastníkov predurčuje závery stretnutia.
Ak sa diskusia o rodine a sviatostiach vedie bez prítomnosti tých, ktorí pripomínajú nemennosť Kristovho učenia o manželstve, vzniká legitímna otázka: ide naozaj o otvorené „synodálne počúvanie“, alebo len o ďalší krok k formalizácii praxe, ktorá narúša kontinuitu s dvojtisícročnou tradíciou Cirkvi?
Veriaci, pre ktorých je nerozlučnosť manželstva a úcta k Eucharistii základom duchovného života, budú priebeh októbrového stretnutia sledovať s veľkou opatrnosťou a modlitbou za vernosť pravde Evanjelia.
zdroj: Info Vaticana