Zatiaľ čo sa sekulárny svet v júni ponára do osláv „mesiaca pýchy“, Katolícka cirkev tradične venuje tento mesiac Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Tento rok sa však do popredia dostáva aj silný akcent na tradičné chápanie manželstva a rodiny, ktorý kontrastuje s narastajúcim tlakom na akceptáciu LGBT ideológie.
Pozrime sa na dva kontrastné pohľady. Na jednej strane stojí tradičné uctievanie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktoré je posilnené aj súčasnými výzvami zo strany hierarchie. Na strane druhej sa snaží jezuitský kňaz James Martin presadzovať akceptáciu takzvaného „Mesiaca pýchy“ (Pride Month) pre LGBT komunitu, hoci oficiálne učenie Cirkvi zostáva nemenné.
Pápež Lev XIV. vstúpil do júna s jasným posolstvom, keď počas omše na Námestí svätého Petra v Ríme, pri príležitosti jubilejného stretnutia rodín, vyzdvihol posvätnosť manželstva a jeho kľúčovú úlohu v spoločnosti. Už v prvý júnový deň zdôraznil, že „dnešný svet potrebuje manželskú zmluvu“ a označil rodiny za „kolísku budúcnosti ľudstva“.
Čerpajúc z učenia pápeža Pavla VI. v encyklike Humanae Vitae, Lev XIV. definoval manželstvo ako „mieru pravej lásky medzi mužom a ženou: lásku, ktorá je úplná, verná a plodná. Táto láska z vás robí jedno telo a umožňuje vám, na Boží obraz, darovať dar života.“ Pápež poukázal na nedávny dôraz Cirkvi na svätých manželov ako na príklad pre súčasný svet, ktorý potrebuje manželstvo, aby pochopil Božiu lásku a premohol antisociálne tendencie.
Lev XIV. vyzval rodičov, aby boli pre svoje deti vzorom bezúhonnosti, deti k vďačnosti voči rodičom a starých rodičov k múdremu a trpezlivému sprevádzaniu mladších generácií. Zdôraznil, že rodina je miestom, kde sa odovzdáva viera z generácie na generáciu a kde sa stretávame s Ježišom. Svojou homíliou zakončil nádejou na večné zjednotenie rodín v nebi.
Podobne jasné posolstvo vyslal aj kardinál arcibiskup Toronta, Frank Leo. Vo svojom vyhlásení vyzval katolíkov, aby si tento jún uctili Najsvätejšie Srdce Ježišovo namiesto „Mesiaca hrdosti“. Dôrazne odporučil používať vlastné symboly, ktoré sú v súlade s katolíckou vierou, a vyvarovať sa „módnym, scestným a neadekvátnym symbolom, ktoré nás ako katolíkov nereprezentujú, ale skôr prispievajú k zmätku, skresleniam a nejednoznačnostiam ohľadom toho, čo katolícka viera skutočne učí o ľudskej osobe, ľudskej prirodzenosti a prirodzenom morálnom zákone.“ Kardinál Leo naliehavo požiadal katolíkov, aby „neznižovali integritu viery používaním symbolov, ktoré sú v rozpore s Božím zjavením.“
Oproti tomuto jasnému postoju pápeža a kardinála stojí otec James Martin, jezuitský kňaz, ktorý aktívne vyzýva katolíkov, aby sa zapojili do osláv „Mesiaca pýchy.“, a teda to znamená, že tento silný dôraz na tradičné manželstvo a rodinu je v ostrom kontraste s aktivitami amerického jezuitu otca Jamesa Martina, ktorý dlhodobo vyzýva katolíkov k oslave „mesiaca pýchy“.
Napriek tomu, že Katolícka cirkev učí, že „homosexuálne akty sú vo svojej podstate neusporiadané“ a „za žiadnych okolností ich nemožno schvaľovať“, Martin sa snaží nájsť prieniky. Tvrdí, že pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a „Mesiac pýchy“ sa môžu dopĺňať, pričom Srdce Ježišovo nás učí, ako milovať, a „Mesiac hrdosti“ nám pripomína, koho nás Ježiš dnes pozýva milovať.
Martin sa zároveň dištancuje od niektorých aspektov „Pride“ festivalov a tvrdí, že oslava „Mesiaca pýchy“ neznamená nevyhnutný súhlas so všetkým, čo sa na týchto podujatiach deje. Pre neho je to predovšetkým o podpore ľudských práv a dôstojnosti LGBTQ ľudí.
Zatiaľ čo pápež František v minulosti prejavil istú otvorenosť voči dialógu s LGBT komunitou a podporil niektoré Martinove iniciatívy, jasný dôraz Leva XIV. na tradičné manželstvo v úvode júna poukazuje na pretrvávajúce napätie a rozdielne pohľady na tieto citlivé otázky. Kontrast medzi pápežovým oslavovaním manželstva ako zväzku muža a ženy a Martinovým obhajovaním „Mesiaca pýchy“ pre LGBTQ komunitu tak jasne ilustruje dve protichodné interpretácie katolíckeho učenia v súčasnom svete. A keďže katolícke učenie, ak má byť pravoverné, nesmie byť v rozpore s tradíciou a nemennou pravdou, nebude ťažké rozlíšiť medzi zavádzajúcimi a skutočnými výkladmi Kristovho evanjelia.
*pozn.:
Pride march, Pride month, Pride festival sme preložili tak, ako sa to zhoduje s realitou, a teda nie ako pochod, mesiac, festival „Hrdosti“, ale „Pýchy“, a teda prvého diablovho hriechu, ktorý nabáda tých, ktorí pyšne prestupujú božie prikázania, aby sa nielen nekajali, ale pyšne tým okázalo opovážlivo vystatovali a predvádzali.
Ale ako skončili Sodoma a Gomora? A prečo prišla potopa na celý svet? Teraz zneužívajú Božiu dobrotu a jeho prísľub, že už nebude ďalšia taká, čoho symbolom je dúha. Je to výsmech. Tu nejde len o hrdosť.
zdroj: LSN, youtube, zdroj obrázkov: youtubový kanál America – The Jesuit Review
.