V túto nedeľu, v gradióznosti rímskeho titulárneho kostola Sant’Agnese in Agone, len pár dní pred kľúčovým konkláve, zaznel silný hlas kardinála Gerharda Müllera. Slová adresované zhromaždenej kongregácii, kde citoval evanjeliá a rozvíjal myšlienky o pápežskom úrade, niesli váhu hlbokého presvedčenia o poslaní Cirkvi.
Nemecký kardinál, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery a druhý najdôležitejší muž vo Vatikáne za pontifikátu pápeža Benedikta XVI. naliehavo pripomína, že zodpovednosť, ktorá teraz leží na pleciach kardinálov je zvoliť nástupcu apoštola Petra, a nie muža, ktorý by len slepo nasledoval „súkromné myšlienky predchádzajúceho pápeža“.
„Musíme si uvedomiť, že hlavnou úlohou kardinálov v konkláve nie je zvoliť niekoho, kto bude pokračovať v súkromných myšlienkach predchádzajúceho pápeža, alebo dokonca prevezme úlohu zosnulého človeka ako herec.“
S hlbokým historickým nadhľadom pripomenul nepretržitú líniu 266 pontifikátov, ktorá spočíva v napĺňaní poslania zvereného Šimonovi, v ktorom Kristus navždy ustanovil Petrovu službu. Zdôraznil, že samotný Kristus, hlava Cirkvi, definuje, čím by mal pápež byť a čo by mal robiť. S týmto vedomím rázne odmietol akékoľvek pokusy o „sekularizáciu pápežstva“ prispôsobovaním ho politickým či mediálnym stereotypom:
„Nesmieme sekularizovať pápežstvo formovaním podľa politických a mediálnych stereotypov.“
Jednoznačne zdôraznil, že kľúčom k naplneniu Kristovho príkazu je samotný pápežský úrad.
„Keď Boh navždy ustanovil svoju Cirkev ako univerzálnu sviatosť vykúpenia sveta v Kristovi, zamýšľal aj pokračovanie apoštolskej služby biskupov a najmä rímskeho veľkňaza. Pápež vykonáva svoj Petrov úrad zjednocovaním všetkých biskupov a veriacich vo vyznaní viery v Krista, Syna živého Boha. A Ježiš dal Petrovi úlohu posilňovať svojich bratov vo viere vo Večeradle pred jeho utrpením. Nakoniec zmŕtvychvstalý Pán zveruje Petrovi úrad univerzálneho pastiera.“
Jeho slová jednoznačne rezonovali v kontexte blížiaceho sa konkláve, akoby chcel svojich bratov kardinálov nasmerovať k podstate ich rozhodovania: ich povinnosťou nie je pokračovať v odkaze akéhokoľvek zosnulého pápeža ako individuálnej osobnosti, ale v nadčasovom odkaze samotného Boha. „Musíme si uvedomiť, že hlavnou úlohou kardinálov v konkláve nie je zvoliť niekoho, kto bude pokračovať v súkromných myšlienkach predchádzajúceho pápeža, alebo dokonca prevziať úlohu zosnulého človeka ako herec. Ide skôr o povolanie budúceho Petrovho nástupcu, ktorý je viditeľným a trvalým princípom a základom jednoty Cirkvi v zjavenej pravde“, vyhlásil Müller.
Dotkol aj toľko médiami prepieraných potenciálnych kritérií výberu, ktoré nemajú s podstatou pápežského úradu nič spoločné. S jasným odmietnutím sa vyjadril k úvahám založeným na reakciách médií, geografickom pôvode či iných „hlúpych kritériách“. Namiesto toho vyzval kardinálov, aby sa zamerali na samotné Ježišovo vysvetlenie Petrovho úradu: byť skalou, držiteľom kľúčov nebeského kráľovstva, posilňovateľom bratov vo viere a pastierom univerzálnej Cirkvi.
Kardinál Müller už roky konzistentne vyjadruje, čo je kľúčová úlohu pápeža: nie prijímať nové zjavenia, ale svedomito zachovávať a jasne vykladať zjavenú doktrínu. Týmto rázne odmietol akékoľvek myšlienky na „zmenu doktríny“.
Slová kardinála Müllera pred konkláve zazneli ako silný apel na svedomie spolubratov kardinálov. V čase historického očakávania a rozhodovania aj o smerovaní a budúcnosti Cirkvi všetkým pripomína fundamentálne poslanie nadchádzajúcej voľby: hľadať muža, ktorý bude verným nástupcom svätého Petra a pokračovateľom Božieho odkazu.
zdroj: lifesitenews, www.kath.net