Holandsko, priekopník v oblasti legislatívy eutanázie, sa potýka s pretrvávajúcimi problémami súvisiacimi s ukončením života bez výslovnej žiadosti (LAWER) a nedostatočným hlásením prípadov eutanázie. Hoci holandská vláda pravidelne zadáva štúdie na monitorovanie lekárskych rozhodnutí na konci života, zverejnené dáta odhaľujú znepokojivé trendy.
Eutanázia bez výslovnej žiadosti (LAWER)
Holandská štúdia z roku 2021 odhalila 517 prípadov LAWER, čo predstavuje približne 0,3 % všetkých úmrtí v krajine. Tieto prípady zahŕňajú úmyselné ukončenie života bez výslovného súhlasu pacienta. Zvlášť citlivou oblasťou je usmrtenie šiestich novorodencov s postihnutím na základe tzv. Groningenského protokolu, kde sa rozhodnutie o ukončení života prijíma, ak rodičia a lekári usúdia, že vyhliadky dieťaťa sú zlé alebo je považované za „nezlučiteľné so životom“.
Porovnanie s rokom 2015, kedy bolo zaznamenaných 431 prípadov LAWER, naznačuje, že prax ukončovania života bez explicitnej žiadosti pretrváva v podobnom rozsahu. To vyvoláva otázky o miere tolerancie a absencii trestného stíhania za činy, ktoré by v iných jurisdikciách boli klasifikované ako vražda.
Nedostatočné hlásenie eutanázie
Ďalším vážnym problémom je značný rozdiel medzi počtom asistovaných úmrtí zistených v nezávislých štúdiách a oficiálnymi hláseniami. Zatiaľ čo štúdia z roku 2021 zaznamenala 9 799 asistovaných úmrtí (eutanázia a asistovaná samovražda), oficiálna správa o eutanázii z rovnakého roka uviedla len 7 666 prípadov. Tento rozdiel predstavuje približne 22 % nehlásených asistovaných úmrtí. Podobný trend bol pozorovaný aj v roku 2015, kedy bolo nehlásených takmer 23 % asistovaných úmrtí. To naznačuje, že viac ako pätina všetkých asistovaných úmrtí v Holandsku nie je riadne zaznamenaná.
Medzinárodný kontext a potreba transparentnosti
Otázka nedostatočného hlásenia sa neobmedzuje len na Holandsko. Aj v Kanade, kde bola eutanázia (MAiD) legalizovaná v roku 2016, existujú náznaky podobných problémov. Analýza správy o eutanázii v Quebecu zistila nezrovnalosti v počte hlásených úmrtí, čo naznačuje približne 7 % podhodnotenie. Podobné obavy existujú aj v amerických štátoch, ktoré legalizovali asistovanú samovraždu, kde nie je vždy známy osud pacientov, ktorým boli poskytnuté smrtiace lieky.
Pre komplexné pochopenie a kontrolu nad týmito citlivými procesmi je nevyhnutná zvýšená transparentnosť, ktorá by odhalili skutočný rozsah asistovaných úmrtí a prípadných zneužití v krajinách, kde je eutanázia alebo asistovaná samovražda legálna. Prax dokazuje, že v tejto otázke je preukázateľne minimálne problematické zabezpečiť ochranu najzraniteľnejších jednotlivcov.
zdroj: LSN