Pred 40 rokmi zahynul pri pokuse o útek za slobodou 18-ročný nemecký mladík Hartmut Tautz. Pri rakúskej obci Kittsee, len pár metrov od slovenských hraníc, odhalili a požehnali novú informačnú pamätnú tabuľu. Pripomína nielen jeho tragický osud, ale aj všetky obete komunistickej Železnej opony.
Memento Železnej opony a obetí diktatúry
Uprostred leta, v stredu 22. júla 2026, sa na rakúsko-slovenskom pomezí v obci Kittsee (na rohu Preßburger Straße a Kittsee-Neuriss-Grenzweg) uskutočnil významný spomienkový akt. Na mieste, ktoré bolo desaťročia nepriepustne oddelené bodnatým drôtom a strážnymi vežami, bola odhalená nová pamätná tabuľa.
Pripomína tragédiu z augusta 1986, kedy sa 18-ročný občan vtedajšej Východnej Nemeckej republiky (NDR) Hartmut Tautz pokúsil prekročiť hranicu do Rakúska. Československá pohraničná stráž na neho poštvala služobné psy, ktoré ho ťažko dohrýzli. Bez poskytnutia včasnej prvej pomoci mladík svojim zraneniam 9. augusta 1986 vo vojenskej nemocnici v Bratislave podľahol.
Kým v roku 2016 – pri 30. výročí jeho smrti – odhalili pamätnú tabuľu na slovenskej strane v Petržalke, po desiatich rokoch sa k spomienke oficiálne pripojila aj rakúska strana. Podujatie inicioval Wolfgang Bachkönig a zúčastnili sa ho mnohé významné osobnosti zo Slovenska, Rakúska i Nemecka – medzi nimi starosta Kittsee Johannes Hornek, splnomocnenkyňa pre obete diktatúry SED pri Nemeckom spolkovom sneme Evelyn Zupke, zástupcovia Nemeckej spolkovej nadácie pre štúdium diktatúry SED či predseda nemeckej Únie obetí komunistického násilia (UOKG) Dieter Dombrowski.
Režim bez Boha a nenaplnená spravodlivosť
Duchovný rozmer spomienke dodal príhovor a modlitba vdp. Jána Košiara, podpredsedu medzinárodnej asociácie politických väzňov Inter-Asso so sídlom v Berlíne a zástupcu slovenských politických väzňov (Únia protikomunistického odboja).
Vo svojom príhovore vdp. Košiar pripomenul ťažké desaťročia Studenej vojny, kedy bolo hlboko veriace i hľadajúce obyvateľstvo Strednej a Východnej Európy vystavené komunistickému mýtu a teroru:
„TISÍCE ĽUDÍ V STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPE SA NIKDY NEDOKÁZALI STOTOŽNIŤ S KOMUNISTICKÝM MÝTOM A ŽIVOTOM V SPOLOČNOSTI BEZ BOHA. TAKÁTO SPOLOČNOSŤ, POSTAVENÁ NA NÁSILÍ, MALA MNOHÉ TRAGICKÉ STRÁNKY – STOVKY ĽUDÍ PRIŠLI O ŽIVOT PRI POKUSE O ÚTEK ZA SLOBODOU…“
Pripomenul, že Hartmut Tautz by mal dnes 58 rokov. Poukázal aj na konkrétne historické fakty z archívov, z ktorých poznáme mená psov (Robi a Rich), mená vtedajších pohraničníkov i generálov, ktorí vydávali rozkazy na hraniciach. Poukázal na to, že hoci mnohí strážcovia hraníc tvrdili, že si len plnili „povinnosť“ – podobne ako pri norimberských procesoch po druhej svetovej vojne –, spravodlivého medzinárodného procesu s komunistickými zločinmi sa Európa doteraz nedočkala.
Výzva k pokániu a odpusteniu
Ústredným motívom kňazovho príhovoru však nebola pomsta, ale kresťanská výzva k pokániu, milosrdenstvu a odpusteniu. Otcovsky a duchovne oslovil tých, ktorí sa na tragédii podieľali, aby našli odvahu vyznať vinu:
- Prosba o pokánie: Vdp. Košiar sa pomodlil, aby vtedajší pohraničníci, ktorí sú dnes v zrelom veku, našli v sebe silu vyprosiť si odpustenie od milosrdného Boha i od pozostalých Hartmuta Tautza.
- Gesto v mene národa: V mene slovenských rodákov sa kňaz symbolicky ospravedlnil samotnému Hartmutovi za zlyhanie tých, ktorí na neho poštvali psov a neposkytli mu prvú pomoc.
- Kristov príklad na kríži: Pripomenul, že milosrdný Boh bude mať posledné slovo a Ježiš Kristus odpustil aj svojim katom na kríži so slovami: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“.
Kňaz zároveň varoval pred nebezpečenstvom historickej amnézie a ľahostajnosti dnešnej spoločnosti k obetiam komunizmu a neslobody.
Naša vlasť je v nebi: Požehnanie pamätníka
Po príhovore a minúte ticha nasledoval samotný spomienkový obrad požehnania. Vdp. Ján Košiar predniesol úryvok z Listu apoštola Pavla Filipanom (Flp 3, 20 – 21) :
„Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.“ .
V modlitbe požehnania kňaz vyprosoval, aby táto pamätná tabuľa ostala trvalým mementom na bratov a mučeníkov za slobodu. Zhromaždenie sa následne v nemeckom jazyku pomodlilo modlitbu Otče náš, Zdravas’ Mária, Sláva Otcu a prosbu za verných zosnulých. Obrad bol zakončený kňazským požehnaním.
Odhalená pamätná tabuľa v Kittsee tak odteraz slúži ako pevný stĺp pamäte pripomínajúci, že sloboda a ľudská dôstojnosť sú darom od Boha, za ktorý mnohí zaplatili tou najvyššou cenou.
Záznam z príhovoru a požehnania si môžete pozrieť vo videu: