V dnešných komentároch sa čoraz častejšie objavuje absurdný a historicky úplne nepravdivý naratív, ktorý sa snaží prirovnávať tradičných katolíkov či Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX) k Martinovi Lutherovi. Tento argument pramení z hlbokej neznalosti toho, čím protestantizmus vo svojej podstate je, a predovšetkým z toho, kým bol v skutočnosti Martin Luther.
Zatiaľ čo FSSPX vo svojom vyznaní viery jednoznačne vyznáva celú katolícku vieru, akcepcuje Sväté Písmo v jeho celistvosti (čo Luther absolutne odmietal – dôkaz nižšie), apoštolskú tradíciu, nepopiera pápežský úrad a neochvejne slúži tradičnú svätú omšu, Martin Luther podnikol skutočnú diabolskú revolúciu proti samotným základom Cirkvi, sviatostí ako prostriedkov k spáse a práve Písma svätého, z ktorého sám odsudzoval mnohé časti a navyše neznášal práve tradičnú svätú omšu. Mnoho ľudí si navyše dodnes myslí, že u Luthera šlo najmä o odmietnutie pápeža, pravda je však úplne iná.
Analýza vychádzajúca z historických prameňov a práce monsignor Patricka F. O’Hara (The Facts About Luther, 1916) odhaľuje pravú tvár človeka, ktorý uvrhol Európu do duchovného i krvavého chaosu.
1. Zúfalstvo, škrupule a nenávisť k rozumu
Martin Luther (pôvodným menom Luder) nebol nejakým hrdinským reformátorom. Pochádzal z mimoriadne prísneho a násilníckeho prostredia. Sám neskôr priznal, že neustále neprimerané tresty v detstve mu doslova „zlomili nervový systém“.
Do rehole augustiniánov nevstúpil zo svätej túžby po dokonalosti, ale – ako sám napísal – „z vlastného zúfalstva“ . V kláštore vykonával extrémne, až sebaobmedzujúce pokánia, no nebol schopný ovládať svoje nižšie vášne a pokušenia proti 6. prikazaniu.
Namiesto toho, aby hľadal uzdravenie v sviatostnej milosti a pokore, zanevrel na scholastiku a filozofiu. Aristotela nazýval „hnijúcim filozofom“ a skutočnú teológiu nahradil vlastnými subjektívnymi pohnútkami a náladami.
2. Nočný dialóg so satanom a odmietnutie svätej omše
Jedným z najmrazivejších momentov Lutherovho života je jeho vlastné svedectvo o tom, od koho čerpal inšpiráciu pre boj proti svätej omši a kňazstvu.
Vo svojom spise proti svätej omši a kňazskému sväteniu Luther sám opísal nočnú dišputu s diablom, ktorý k nemu prišiel o polnoci s hlbokým, mocným hlasom, až sa Luther od strachu potil. Podľa vlastných slov Luther priznal, že to bol práve satan, kto mu argumentoval proti svätej omši, uctievaniu Panne Márii a svätým, a predovšetkým, že satan vyjadril najvyšší súhlas s jeho novou náukou o ospravodlivení jedine vierou (Sola Fide).
Pre Luthera sa táto „bludná úľava“ stala riešením jeho vlastnej neschopnosti žiť v čistote a milosti. Vytvoril hroznú tézu, v ktorej napísal:
„Buď hriešnikom a hreš smelo, ale ešte smelšie ver… Hriech nás neodtrhne od Krista, aj kedy sme tisíckrát za deň spáchali smilstvo alebo vraždu.“
Toto je čistý blud. Luther si tak vymyslel náuku, podľa ktorej nezáleží na skutkoch ani morálke, čím v podstate ospravedlnil svoje vlastné padlé správanie.
3. Komolenie Biblie: Selekcia a menenie Svätého písma podľa vlastnej vôle
Aby Luther presadil svoju náuku Sola Scriptura (jedine Písmo), musel sa vysporiadať s tým, že Biblia odporovala jeho bludom :
- List sv. Jakuba nazval „slameným listom“ a odmietol ho považovať za plnohodnotné Písmo, pretože svätý Jakub jasne učí, že viera bez skutkov je mŕtva.
- Dokazoval pohŕdanie k Listu Židom, Listu Júdovmu a Knihe Zjavenia, ktoré odsunul na koniec svojho prekladu.
- Vyhodil z Biblie 7 kníh Starého zákona (Knihy Makabejcov, Kniha Múdrosti, Sirachova atď.), pretože napríklad Knihy Makabejcov jednoznačne potvrdzujú existenciu očistca a modlitby za mŕtvych.
- Svojvoľne falsifikoval text: Do Listu Rimanom (3, 28) k slovu viera pridal slovo „jedine“ (Sola), hoci sa v gréckom ani latinskom origináli nenachádza. Keď ho teológovia upozornili na túto podvrhnutú zmenu, odpovedal s nepredstaviteľnou pýchou:„Ak vás váš papista otravuje so slovom ‚jedine‘, povedzte mu hneď: Dr. Martin Luther to tak chce!… Luther to tak chce a je doktorom nad všetkými doktormi v celom pápežstve.“
4. Podpalač Európy: Krvavý osud Sedliackej vojny
Lutherova rečnícka agresivita a podnecovanie vzbury najprv rozpútali masové nepokoje a známu Sedliacku vojnu v Nemecku. Keď sa však vzbura vymkla zpod kontroly a ohrozila šľachticov, Luther bezbranných sedliakov chladnokrvne zradil.
V spise Proti vražedným a lupičským rotám sedliakov prikáza šľachte:
„Nech ich každý, kto môže, bije, krája a bodá, otvorene alebo tajne, tak ako sa zabíja besný pes!… Knieža môže vyliatím krvi získať nebesá ľahšie, než iný modlením.“
Desaťtisíce oklamaných sedliakov boli masakrované aj vďaka ideologickému citiaci človeka, ktorý predstieral, že prináša „evanjelium“.
5. Zničenie slobodnej vôle a obhajoba klamstva
Luther vo svojom diele O neslobodnej vôli úplne poprel, že by človek mal slobodnú vôľu. Prirovnal ľudskú vôľu ku koňovi:
- Ak naň nasadne Boh, ide tam, kam chce Boh.
- Ak naň nasadne diabol, ide tam, kam chce diabol.Človek podľa neho nemá žiadnu možnosť voľby, čo je pusté klamstvo a falošné ospravedlnenie všetkého zhýralého správania.
Okrem toho uvoľnil morálne zásady v oblasti manželstva. Filipovi Hesenskému tajne povoliť mať dve manželky súčasne (bigamiu). Keď sa táto vec prevalila a spôsobil sa obrovský škandál, Luther sa vtedy bez zaváhania pýtal, čo by záležalo na tom, kedy človek povedal dobrú, poriadnu lož.
Záver: Odpor voči bludu nie je protestantizmus
Zatiaľ čo Martin Luther:
- Odmietol obetu svätej omše, sviatosti a platné kňazstvo,
- Zmenil a okresal Sväté písmo,
- Podľa vlastných slov prijal teóriu od samotného diabla,
- Zničil morálku a poprel slobodnú vôľu,
katolícka Tradícia a diela veľkých teológov (ako kardinál Juan de Torquemada či sv. Tomáš Akvinský) jasne učia, že ak predstavený či dokonca pápež prikazuje niečo, čo priamo škodí viere, dušiam a apoštolskej tradícii, odopretie poslušnosti voči takémuto príkazom nie je bludom ani schizmou. Prirovnávať boj za zachovanie svätej omše všetkých vekov a neporušenej katolíckej viery k Luciferovej revolúcii Martina Luthera je preto prejavom najhlbšej historickej a teologickej nevedomosti. Tradičný katolicizmus nezakladá novú Cirkev – zostáva verný tomu, čo Cirkev učila a verila vždy a na každom mieste.
zdroje: The Facts About Luther a kanál Mere Tradition with Kennedy Hall