Vatikán a denník ABC nám v týchto dňoch naservírovali lekciu z modernej ekleziológie, pri ktorej blednú aj tie najmodernejšie nápady synodálnej cesty. Ukazuje sa, že prístup k hlave Cirkvi nemusí byť otázkou pastoračnej naliehavosti, ale správne nastaveného trvalého príkazu. Cena za „blízke stretnutie tretieho druhu“ s pápežom? Skromných pol milióna eur.
Španielsky denník ABC, ktorý možno obviniť z mnohého, ale rozhodne nie z proticirkevného fanatizmu, priniesol správu, ktorá vyráža dych svojou úprimnosťou. Cirkev sa pri organizácii pápežských ciest rozhodla prejsť na model, ktorý dôverne poznajú návštevníci finále Ligy majstrov alebo držitelia VIP lístkov na koncerty popových hviezd. Hľadajú sa sponzori. A aby to nebolo len o „dobrom pocite“ z podpory evanjelizácie, ponuka obsahuje jasne definovanú protislužbu: osobný kontakt s pápežom.
Cena stratégie v 21. storočí
Zabudnite na zložité doručovanie listov cez vatikánsku kúriu. Zabudnite na mesiace prosieb za audienciu. Dnešný svet je rýchly a Cirkev, zdá sa, nechce zaostávať. Ak máte k dispozícii 500 000 eur, brány sa otvárajú.
Nie je to žiadna konšpirácia ani nepriateľský únik informácií. Je to marketingová stratégia predstavená s hrdosťou vlastnou korporátnym lídrom. Cirkev, ktorá po stáročia hlásala radikálnu rovnosť duší pred Bohom a bezodplatnosť milosti, dnes inštitucionalizuje systém, kde sa môžete o to bližšie fyzicky priblížiť k námestníkovi Krista, o čo hrubšia je Vaša peňaženka, resp. o čo tučnejšie je Vaše konto.
Je to efektívne, je to moderné a predovšetkým – je to transparentné.
Lekcia pre „neposlušných“ tradicionalistov
V tomto kontexte nadobúda tragikomický rozmer situácia spoločenstiev, ako je Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX). Títo nešťastníci sa už desaťročia snažia, aby mohli hovoriť priamo s pápežom, klopú na vatikánske dvere, odvolávajú sa na Tradíciu, riešia platnosť biskupských vysviacok, čistotu doktríny a spásu duší. Píšu traktáty, predkladajú kánonické dubia a dúfajú v teologický dialóg.
Dnes už vieme, kde urobili chybu. Ich problém nebol teologický, ale účtovný.
Možno by im niekto mal s bratskou láskou pošepkať, aby namiesto štúdia svätého Tomáša Akvinského radšej zamestnali špičkových finančných inžinierov. Stačí urobiť zbierku, naplniť „vstupný fond“ sumou pol milióna eur a zrazu by sa našiel čas aj na konzultáciu priamo s pápežom ohľadom vyriešenia otázky kánonického statusu. V rámci VIP balíčka by možno pápež v srdečnom rozhovore uznal, že aj tá tridentská omša, ktorej sa zúčastňovala väčšina svätcov, má predsa len niečo do seba a má význam podporovať pokračovanie slúženia tohto rítu aj dnes.
Od chudobnej Cirkvi k VIP salóniku
Je fascinujúce sledovať tento kontrast. Na jednej strane počúvame o „Cirkvi chudobnej a pre chudobných“, na strane druhej vidíme v priamom prenose vytváranie elitného klubu pre vyvolených. Bežný veriaci, ktorý poctivo hádže svoje drobné do zvončeka a v tichosti nesie bremeno odriekania a osobných obiet, môže len zdiaľky sledovať, ako si „filantropi“ (často s pochybnou povesťou, ale dostatočným kapitálom) kupujú úsmevy a požehnania do svojich firemných kroník.
Erozia kredibility tu dosahuje nové dno. Keď sa prístup k duchovnej autorite stane položkou v rozpočte, začína ísť o transakciu.
Čo dodať na záver? Možno len povzbudenie pre nás všetkých, ktorí nedisponujeme ani len prebytočnými tisíckami, nie to ešte polmiliónom: Bohu vďaka, že nebeská brána nemá VIP terminál pre zámožnú klientelu. Ale pri súčasnom tempe „modernizácie“ Vatikánu sa radšej nepýtajme, aké pokrokové novinky sa ešte naskytnú.
zdroj: španielsky denník ABC, Info Vaticana