V čase, keď cirkev prechádza „synodálnym procesom,“ sa ozývajú aj kritické hlasy. Jedným z najvýraznejších je biskup Marian Eleganti, emeritný biskup z Churu vo Švajčiarsku, ktorého slová prinášajú silný odkaz pre celú Katolícku cirkev. Jeho pohľad, zdieľaný v nedávnom článku, poukazuje na rastúcu frustráciu z nadmerného množstva synodálnych dokumentov a procesov, ktoré podľa neho odvádzajú pozornosť od skutočných problémov a potrieb veriacich.
„Synodalita“ ako prázdne slovo?
Biskup Eleganti nekompromisne vyzýva na zastavenie „prehnaného počtu synodálnych dokumentov, medzikrokov, usmernení a neustáleho vyhlasovania výsledkov, ktoré nie sú konečné.“ Tvrdí, že tieto dokumenty sú pre širokú verejnosť irelevantné a väčšina veriacich o nich ani nevie, ani ich nečíta. Podľa neho sa synodálny proces stal kolotočom, ktorý nezobudil lásku k Ježišovi Kristovi v jedinej duši, ale „zamestnáva predovšetkým nemecky hovoriacich ‚reformných katolíkov‘.“
Kritizuje aj neustále vytváranie pracovných skupín a komisií, pričom zdôrazňuje, že „ľud Boží to nezaujíma.“ Výsledky týchto stretnutí sú podľa neho „ničím iným ako hmlou,“ a novovzniknuté výbory a rady sú zbytočné, keďže „už po 60 rokoch ich máme dosť.“ Biskup Eleganti má pocit, že cirkevní predstavitelia žijú v „bubline“ a oslovujú nesprávnych ľudí.
Chýba evanjelizácia, nie byrokracia
Namiesto neustáleho hovorenia o synodalite vyzýva biskup Eleganti k hlásaniu evanjelia. „Hláste Krista Európe, ktorá sa od Neho odvrátila! Hláste Krista svetu, ktorý je apokalyptický a neustále vo vojne! Hovorte o Ježišovi Kristovi namiesto o synodalite!“ nalieha. Podľa neho súčasné chápanie synodality viedlo k novým rozdeleniam, podobne ako v minulosti u anglikánov.
Biskup Eleganti upozorňuje, že „skutočné problémy v Cirkvi sa nediskutujú,“ ako napríklad masové odpadnutie pokrstených od základných článkov viery, liturgická bezformálnosť, nedostatok kňazských povolaní a rozšírené heterodoxné kázanie a pastorálne praktiky, ktoré sú v rozpore s katolíckym učením.
Autoritatívne vedenie v mene synodality?
Zarážajúce je jeho tvrdenie, že cirkev nebola tak autoritatívne a manipulatívne vedená ako v ére „novej synodality“ pod vedením pápeža Františka. Tento proces vníma ako „nekonečný pokus o dosiahnutie želaných výsledkov,“ pričom „došlo k volatilite náuky, pohyblivej piesočnej dune, nie k skale.“
V tejto súvilosti pripomíname nedávne zistenia, po ktorých sa vynára otázka: Viedol František svoj pontifikát manipulatívne alebo bol len nepochopený vizionár? Vo svetle najnovších zistení v súvisloti s jeho následným vydaním motu proprio o obmedzení tradičných omší, ktoré pápež František presadil dokumentom Traditionis Custodes, sa vynára otázka, či možno jeho konanie označiť za autoritatívne, či priam diktátorské. František sa pri odôvodňovaní nutnosti svojho dokumentu odvolával na hlasy biskupov. Najnovšie zistenia však naznačujú, že väčšina biskupov nežiadala zmeny smerujúce k obmedzovaniu tradičných omší, ani vo svojej prevažnej väčšine nevyjadrila potrebu meniť prax ustanovenú predchádzajúcim dokumentom pápeža Benedikta XVI., Summorum Pontificum. Napriek tomu František presadil svoje motu proprio.
A aké miesto majú v procese synodálnosti zástancovia tradície?
Biskup Eleganti sa pýta, kde sú v tomto procese „zástancovia tradície, väčšinou mladí ľudia a rodiny.“ Poukazuje na to, že práve oni sú často zo synodality vynechaní, napriek tomu, že v niektorých krajinách (ako Francúzsko a Anglicko) si mnohí mladí dospelí želajú byť pokrstení a zaujímajú sa o katechizmus a dôstojne slávenú liturgiu. Podotýka tiež demografické zmeny v Európe a otázku, prečo sa v synodálnom procese nevenuje pozornosť výzve islamu.
Synodálna rovnostárstvo a cirkevná hierarchia
Podľa biskupa Elegantiho sa synodalita stala „hermeneutikou pre všetko a čokoľvek, najmä pre spolurozhodovanie laikov na všetkých úrovniach.“ Tvrdí, že to vážne poškodilo sviatostný charakter cirkevného úradu a je to v rozpore s učením koncilu a 2000-ročným apoštolským právom cirkevného tela. Kritizuje egalitárnu synodalitu, ktorá nerobí rozdiel medzi vysvätenými a nevysvätenými.
V závere biskup Eleganti varuje, že po dlhom a nákladnom synodálnom procese budú jeho účastníci požadovať konkrétne výsledky, ako napríklad diakonky, ženy na vysokých cirkevných pozíciách, zrušenie celibátu či rovnosť vysvätených a nevysvätených v cirkevných rozhodovacích štruktúrach. „Kým v sekulárnych organizáciách zostávajú hierarchie nespochybniteľné a nedotknuté, synodalita v Cirkvi sa stala kódovým slovom pre opak,“ uzatvára.
zdroj: The Remnant Newspaper, kanál Return to Tradition, zdroj obr: Kirche in Not Deutschland (Cirkev v Núdzi)