Zdá sa, že v hĺbkach brazílskej Amazonky objavili novú formu „vylepšeného“ katolicizmu, ktorá konečne zbavila veriacich tej „otravnej“ povinnosti klaňať sa svojmu Stvoriteľovi. Dom José Ionilton Lisboa de Oliveira, biskup územnej prelatúry Marajó, sa totiž počas tohtoročného Zeleného štvrtka rozhodol, že po dvoch tisícročiach vysvetlí Cirkvi, ako sa to s tou Eucharistiou vlastne má.
Podľa jeho hlbokomyseľného výkladu bola Eucharistia ustanovená výhradne na konzumáciu a účasť, pričom eucharistickú adoráciu označil za niečo, čo do pôvodného plánu akosi nepasovalo. Biskup de Oliveira sa nechal počuť, že plný význam prijímania Kristovej Krvi bol údajne zredukovaný na obyčajné klaňanie sa Jeho Telu. S takmer prorockou istotou veriacim oznámil, že Ježiš nám predsa nikdy neprikázal, aby sme Ho vystavovali v monštrancii.
Reakcie?
Reakcia na seba nenechala dlho čakať, no namiesto pastierskeho napomenutia sa dočkal biskup „bratskej solidarity“ od Národnej konferencie brazílskych biskupov (CNBB). Tí sa namiesto obrany eucharistickej úcty rozhorčili nad „nemilosrdnými urážkami“, ktorým chudák biskup čelil na sociálnych sieťach. Zjavne je v dnešnej dobe väčším hriechom napísať štipľavý komentár na Facebook než verejne spochybniť podstatu najsvätejšej sviatosti.
Našťastie sa v Brazílii našiel aspoň jeden pastier, ktorý ešte nezabudol na katechizmus. Dom Antônio Carlos Rossi Keller z diecézy Frederico Westphalen pocítil povinnosť pripomenúť veriacim integrálne učenie viery. Bez toho, aby priamo menoval svojho amazonského kolegu, vysvetlil, že obmedzovať Eucharistiu len na „jedenie“ je tragickým omylom a redukciou tajomstva, ktoré má tri neoddeliteľné rozmery: obetu, sviatosť a reálnu prítomnosť.
Benedikt XVI. vs. Modernistické bájky
Dom Keller jasne zdôraznil, že vytvárať rozpor medzi prijímaním a adoráciou je nebezpečná a falošná dichotómia. Pripomenul, že zatiaľ čo prijímanie nás intímne spája s Kristom, adorácia je uznaním Boha, ktorý sa stal človekom, a prejavom najvyššej úcty (latria), ktorá patrí len Jemu.
Celá táto „moderná“ polemika biskupov z Marajó pritom nie je ničím novým – ide len o recyklovaný blud, ktorý definitívne zmietol zo stola už pápež Benedikt XVI. v exhortácii Sacramentum Caritatis. Ten jasne napísal, že námietky o tom, že eucharistický chlieb je určený len na jedenie a nie na pozeranie, sú v priamom rozpore s duchovnou skúsenosťou Cirkvi. Odvolal sa dokonca na svätého Augustína, podľa ktorého by sme priam hriešne konali, ak by sme Kristovo Telo pred prijímaním najprv neuctievali.
Zdá sa, že pre niektorých pastierov je možné všetko obrátiť hore nohami. Ak Ježiš „nepovedal“, že má byť v monštrancii, možno by sme sa mali opýtať, či modernisti nepovažujú aj samotné prijímanie Jeho samotného kolenačky za prežitok, ktorý im prekáža v ich „pokrokovom“ kráčaní vpred. Ak niekto nerozumie, že adorácia je prirodzeným dôsledkom eucharistického slávenia, možno by mal odložiť biskupskú palicu a vrátiť sa k štúdiu prvého ročníka seminára.
zdroj: LSN a EWTN