Dojímavý veľavravný príbeh, ktorý preberajú už aj iné zahraničné portály, priniesol ako prvý LifeSiteNews.
V dobe, keď sa západný svet zmieta v kultúre smrti, k nám z Kanady dolieha svedectvo o nezlomnej sile ľudského ducha a milosti, ktorá si nachádza cestu aj cez tie najtemnejšie mraky utrpenia.
Medzi bolesťou a modlitbou
Roger Foley, muž pripútaný na lôžko nevyliečiteľnou a degeneratívnou chorobou mozgu, sa stal v Kanade symbolom odporu proti agresívnemu systému eutanázie. Hoci dlhé roky žil bez náboženského vyznania, v čase hlbokého telesného úpadku pocítil volanie, ktoré presahuje tento svet.
Nedávno do jeho nemocničnej izby vstúpil tradičný katolícky kňaz, aby mu vyslúžil sviatosti, vrátane posledného pomazania (Extrema Unctio).
„Bola to nádherná skúsenosť,“ zveril sa Roger. „Cítil som sa poctený a pokorený, najmä vďaka láskavosti a vedomostiam kňaza. Hovoril som mu o svojom zmätku a on mi trpezlivo vysvetľoval pravdy katolíckej viery. Odpovedal na mnohé moje otázky.“
Kanadský paradox: Kým štát ponúkal odchod, on si vybral cestu kríža
Rogerov stav je pre ľudskú prirodzenosť takmer neúnosný. Nemôže sa hýbať, neprijíma potravu ani nápoje, výživu dostáva len vnútrožilovo. Bojuje s obrovskou únavou a bolesťami, ktoré ešte znásobuje neľudský prístup nemocničného personálu.
Napriek tomu, že sa v jeho vnútri bijú pochybnosti, našiel v sebe silu otvoriť sa modlitbe. Povzbudený známou osobou sa začal pred mesiacom pravidelne modliť. Práve v modlitbe predkladá Bohu svoj zármutok z nespravodlivosti sveta.
Eutanázia ako „riešenie“ namiesto pomoci
Príbeh Rogera Foleyho je mrazivým svedectvom o tom, kam vedie spoločnosť bez úcty k životu od počatia po prirodzenú smrť. Roger otvorene hovorí o tom, že bol opakovane a nevyberanými spôsobmi tlačený k eutanázii.
- Nemocničný manažment mu blokuje prístup k domácej opatere, o ktorú bojuje už roky.
- V kanadskom systéme sa smrť ponúka ako najjednoduchší administratívny úkon.
- Rôzne formy zlého zaobchádzania. Napríklad mu v nemocničnej izbe zámerne vymenili špeciálne svetlo (potrebné kvôli jeho precitlivenosti) a zaviedli žiarivkové osvetlenie, napriek jeho citlivosti na svetlo. Navyše, personál bol upozornený, aby používal práve agresívne neony, ktoré mu pôsobili intenzívne bolesti a dokonca dočasnú slepotu. (Toto administratívne rozhodnutie teda znamenalo ďalšie zhoršenie jej stavu. Hoci mohol krátky čas používať prispôsobené svetlá, personálu bolo nariadené, aby ich nepoužíval pod hrozbou disciplinárneho konania.)
Prečo som si nevybral smrť?
„Je to veľmi traumatizujúce, keď vám ponúkajú smrť takto surovo a zároveň vám blokujú pomoc, ktorú potrebujete k životu,“ hovorí Roger. „Rozhodol som sa však bojovať. Môj život má stále hodnotu, aj keď mi do očí tvrdia opak.“
Nádej v tradičných sviatostiach
Podľa kánonického práva môžu aj kresťania, ktorí nie sú plne v spoločenstve s Katolíckou cirkvou, v nebezpečenstve smrti prijať sviatosti, ak o ne sami požiadajú a prejavia katolícku vieru v ich účinnosť. Roger prijal tieto milosti s pokorou.
Jeho boj nie je len bojom o fyzické prežitie, ale bojom o dušu v prostredí, ktoré ju chce zlomiť. Roger Foley sa nevzdáva. S pohľadom upretým na kríž a s pomocou sviatostí pripomína svetu, že o dĺžke ľudského života nerozhoduje štát, ale Stvoriteľ.
zdroj: LifeSiteNews