Modernizmus v plnom prúde
VIEDEŇ – Ak ste si mysleli, že hranice sakrálneho umenia už nemôžu byť hlbšie pošliapavané, viedenský progresivizmus vás rýchlo vrhne do novej reality. Kostol sv. Karola Boromejského na Centrálnom cintoríne sa 17. apríla zmení na tanečný parket. Dôvod? V rytme house a hip-hopu sa údajne „stáva Cirkev viditeľnou“.
Zatiaľ čo cintorínske chrámy boli vždy vnímané ako miesta ticha, modlitby za duše v očistci a posvätnej bázne pred večnosťou, moderní správcovia vo Viedni to vidia inak. Pod záštitou mestskej príspevkovej organizácie Friedhöfe Wien sa v priestoroch zasväteného chrámu uskutoční podujatie typu „tichá disco“.
DJ pri oltári, slúchadlá na ušiach
Koncept je skutočne „duchovný“: od 20:00 do 2:00 rána budú v interiéri kostola dunieť dva kanály elektronickej hudby. Návštevníci s bezdrôtovými slúchadlami na ušiach budú poskakovať medzi lavicami (ak tam ešte nejaké zostali) v rytme rocku a techna. Organizátori sa obhajujú, že podujatie je vlastne „rešpektujúce“, pretože hudba nehrá nahlas z reproduktorov.
Nuž, zdá sa, že pojem úcta sa v ich ponímaní meria počtom decibelov prenikajúcich cez múry, a nie tým, čo sa v chráme skutočne odohráva. Ak tancujete v rímskokatolíckom kostole na hip-hop, je to v poriadku – hlavne, že nerušíte susedov za múrom.
„Viera nie je len ticho,“ tvrdí miestny rektor
Ak by ste čakali, že proti tomuto znesväteniu zasiahne duchovný správca, ste na omyle. Rektor kostola Jan Soroka sa stal hlavným advokátom tejto tancovačky. Podľa jeho slov viera zahŕňa aj „ľahkosť“ a „radosť zo života“.
„Tam, kde sa ľudia smejú, tancujú a sú spolu, tam sa stáva Cirkev viditeľnou,“ vyhlásil otec Soroka. Je fascinujúce sledovať túto novú teológiu: Cirkev bude teraz viditeľná v spotenom dave ľudí s blikajúcimi slúchadlami na ušiach uprostred cintorína.
Od jogy k diskotéke: Posledná zastávka profanácie?
Chrám sv. Karola Boromejského, postavený v rokoch 1908 – 1911 ako perla sakrálnej architektúry, sa tak definitívne stáva „eventovou lokalitou“. Po hodinách jogy a kaviarenských posedeniach, ktoré sa už na cintoríne udomácnili, prichádza logické vyvrcholenie – premena domu Božieho na nočný klub.
Zatiaľ čo v Rakúsku a Nemecku klesá počet veriacich rekordným tempom, tamojší klérus sa zúfalo snaží zapáčiť svetu. Ak svet chce diskotéku, Cirkev mu ju postaví rovno pred oltár. Otázkou zostáva, či títo „tancujúci mladí“ na druhý deň prídu na rannú svätú omšu, alebo či v nich tento zážitok zanechá niečo viac než len spomienku na bizarné miesto pre „párty“.
Strata zmyslu pre posvätno nie je len estetický problém. Je to duchovná tragédia. Keď prestaneme rozlišovať medzi svätým a profánnym, medzi miestom obety a miestom zábavy, prestávame vnímať prítomnosť Boha. A vo Viedni sa zdá, že namiesto hľadania Boha sa radšej rozhodli pre poriadny „vibe“.
Zdroje: KathPress / InfoVaticana