V tieni cédrov, tam, kde sa v južnom Libanone vŕšia hory a viera kresťanov pretrváva po stáročia, sa v pondelok zastavil čas. Maronitská farnosť v dedinke Qlayaa prišla o svojho milovaného duchovného otca. Otec Pierre El Raii odišiel do večnosti vo veku 50 rokov, nie však v tichu kláštora, ale uprostred výbuchov a prachu, priamo pri výkone tej najvyššej lásky k blížnemu.
Posledná cesta milosrdného Samaritána
Správa, ktorú potvrdil františkán Toufic Bou Merhi z Kustódie Svätej zeme prostredníctvom vatikánskych médií, hovorí o hrdinstve, ktoré sa v dnešnom svete hľadá len ťažko. Keď prvý nálet zasiahol obydlie v blízkosti jeho farnosti, otec Pierre nezaváhal. Spolu s niekoľkými mladými mužmi z dediny sa ponáhľal k troskám, aby pomohol zranenému farníkovi.
Práve v momente, keď sa kňaz skláňal nad trpiacim bratom, dopadla na to isté miesto druhá raketa. Tento ničivý úder zasiahol otca Pierra tak ťažko, že po prevoze do nemocnice vydýchol naposledy. Zomrel presne týždeň po tom, čo sa juh krajiny stal terčom masívneho bombardovania, ktoré opäť zasiahlo aj početné kresťanské komunity.
Skala viery v čase neistoty
Otec Pierre nebol len správcom farnosti; bol pre miestnych ľudí symbolom stability. Južný Libanon dlhodobo čelí nielen vojenskej eskalácii, ale aj drvivej ekonomickej kríze, ktorá robí z každodenného prežitia malý zázrak. Napriek varovaniam a výzvam na evakuáciu sa mnohí kresťania rozhodli zostať vo svojich domovoch, posilnení prítomnosťou svojho pastiera.
Smrť kňaza, ktorý obetoval život za svojho farníka, vyvolala v kresťanskom Libanone hlboký zármutok. Otec Bou Merhi opísal narastajúci strach medzi veriacimi, ktorí sa ocitli v pasci medzi láskou k rodnej hrude a pudom sebazáchovy. Mnohí nemajú kam odísť, ich jedinou istotou boli múry kostolov a kláštorov.
Cirkev ako útočisko pre všetkých
Dnes sa kláštory, vrátane toho františkánskeho v Tyre, menia na centrá nádeje. Stovky vysídlencov, bez ohľadu na vyznanie, tam nachádzajú prístrešie a kúsok chleba. Je to tiché svedectvo o tom, že kresťanská láska nepozná hranice, ani keď sama krváca.
Z libanonských farností sa dnes ozýva naliehavé volanie po pokoji. Cirkevní predstavitelia pripomínajú, že zbrane nikdy neprinášajú trvalý mier, ale len bolesť pre tých najzraniteľnejších. Tragický odchod otca Pierra zostáva mementom, že kňazské povolanie nie je len o liturgii pri oltári, ale často aj o obete vlastného života v prachu ulice.
Nech dobrotivý Boh prijme dušu svojho verného služobníka Pierra a udelí sužovanému Libanonu dar pokoja, o ktorý jeho deti tak úpenlivo prosia.
zdroj: Info Vaticana