Ministerstvo zahraničných vecí USA rázne odsúdilo navrhovaný britský zákon o legalizácii asistovanej samovraždy, označujúc ho za „štátom sponzorovanú samovraždu“. Úrad pre demokraciu, ľudské práva a prácu, spadajúci pod ministerstvo zahraničných vecí, vyzval britský parlament, aby namiesto toho potvrdil posvätnosť života.
Britská Dolná snemovňa 20. júna tesne schválila návrh zákona s názvom „Zákon o terminálne chorých dospelých (konec života)“. Tento návrh by legalizoval lekársky asistovanú samovraždu pre smrteľne chorých dospelých, ktorým zostáva menej ako šesť mesiacov života.
„Západný svet by mal stáť za životom, vitalitou a nádejou, a nie za kapituláciou a smrťou,“ uvádza sa vo vyhlásení Úradu.
Morálna katastrofa
Najlepšie to však zhodnotila Akadémia Jána Pavla II. za život a rodinu, založená bývalými členmi vatikánskeho bioetického orgánu, ktorá vydala k tejto problematike rozsiahle stanovisko vyjadrujúce hlboké znepokojenie.
Návrh zákona, ktorý už schválila Dolná snemovňa pomerom hlasov 319 ku 291 a smeruje do Snemovne lordov, by legalizoval asistovanú samovraždu za pomoci lekára v Anglicku a Walese. Toto hlasovanie prebehlo len niekoľko dní po tom, čo Parlament odhlasoval dekriminalizáciu domácej chemickej interrupcie až do pôrodu!
Kritika chýbajúcej morálnej diskusie
Akadémia upozornila, že aj keď sa výsledok hlasovania zdal tesný, v skutočnosti zakrýval hlbšiu stratu: väčšina poslancov, ktorí sa postavili proti návrhu zákona, tak urobila z procedurálnych dôvodov, nie z morálnych.
Vo vyhlásení sa uvádza, že „prakticky nikto nehovoril z pozície prirodzeného práva alebo vnútornej morálnej zlej povahy.“Namiesto toho, parlamentnú debatu ovládala rétorika „voľby“ a „autonómie“, pričom morálne uvažovanie bolo redukované na emócie a užitočnosť.
Akadémia pripísala tento „morálny kolaps“ šiestim desaťročiam nedostatočnej katechézy, ktorá spôsobila, že verejný aj katolícky diskurz sa odchýlil od základných právd. Príkladom bol aj liberálny demokrat Chris Coghlan, ktorý bol prekvapený odmietnutím svätého prijímania po hlasovaní za návrh zákona, aj napriek predchádzajúcemu varovaniu.
Hippokratova prísaha verzus „právo na smrť“
Zástancovia návrhu zákona sa odvolávali na súcit, avšak akadémia pripomenula, že skutočná etika súcitu v lekárskej profesii je zakorenená v Hippokratovej prísahe: „Neškodiť.“ Predpisovanie smrti je podľa skupiny pravým opakom.
Stanovisko poukázalo na prirodzené právo ako na kompas pre spravodlivú legislatívu a varovalo, že moderní lídri, bez tohto základu, sú teraz pripravení „obetovať najslabších a najzraniteľnejších kultúre smrti.“
Výzva na reformu zákona aj katolíckej náuky
Vyhlásenie ukončila výzva na naliehavú reformu – nielen zákona, ale aj katolíckej náuky. „Len prostredníctvom autentickej katechézy, ktorá učí nadradenosť Božieho zákona,“ uvádza sa, „môžeme presvedčiť širšiu spoločnosť, že každý nevinný ľudský život si zaslúži rovnakú ochranu podľa zákona.“
K celej situácii sa vyjadrili aj anglickí biskupi. Kardinál Vincent Nichols z Westminsteru označil hlasovanie za „prelomový moment“ a vyzval katolíkov, aby sa pokúsili „obmedziť škody“, ktoré spôsobí pripravovaný zákon o asistovanej samovražde.
zdroje: kath.net,LSN