Prečo je Slovensko lídrom v tichom uctievaní stratených životov?
Viete, že na Slovensku máme takmer 120 miest, ktoré ticho rozprávajú príbehy o deťoch, ktoré nikdy neuvideli svetlo sveta? Nie sú to len kamene a sochy – sú miestom spomienok, modlitieb, miestom uvažovania a odovzdania bolestných situácií a uzdravenia, miestom kde môžu ženy plne prijať, prežiť smútok zo straty a rozlúčiť sa s dieťaťom, ktoré sa nemohlo narodiť.
Prečo sú tieto miesta tak dôležité?
Predstavte si bolesť rodičov, ktorí prišli o dieťa skôr, než sa narodilo. Pred pár desiatkami rokov neexistoval spôsob, ako sa s touto stratou vyrovnať a dôstojne sa rozlúčiť. Pamätníky nenarodeným deťom menia túto realitu! Nie sú to hroby, ale symbolické útočiská, kde sa zapaľujú sviečky a duše nachádzajú pokoj.
Ako to celé začalo? Neuveriteľný príbeh odvahy!
Verili by ste, že myšlienka uctievať nenarodené deti sa zrodila v časoch komunistického útlaku? Kým režim trestal kresťanov a schválil nespravodlivý zákon o potratoch (inšpirovaný Sovietskym zväzom!), tajné kresťanské spoločenstvá šírili osvetu a chránili život. Lekári, ktorí odmietali vykonávať potraty, čelili perzekúciám. Ale práve z tohto tlaku sa zrodilo silné pro-life hnutie, ktoré viedli osobnosti ako Anton Neuwirth či pani Záborská.
Po Nežnej revolúcii, keď sa tabuizované témy dostali na svetlo sveta, nastal zlom. Koniec 90. rokov priniesol prvé pamätníky. Nemčiňany (1995), Studienka (1997) a Modrý kostolík v Bratislave (1997) boli medzi prvými lastovičkami. Iniciatívy vychádzali od obyčajných ľudí, často matiek, ktoré prežili spontánny potrat a konečne našli miesto pre svoj nevyjadrený smútok.
Feministky proti pamätníkom? Prekvapivá reakcia!
Zaujímavé je, že v roku 2000 sa slovenské feministky obávali, že tieto pamätníky ohrozia prístup k interrupciám. Označili ich za „nebezpečnú hru symbolov“ a vyjadrili obavy z „nenávisti voči ženám“. Avšak paradoxne, mnohé z týchto pamätníkov vznikli práve z iniciatívy žien, ktoré stratili svoje dieťa a potrebovali priestor na rozlúčku a uzdravenie.
Svetová inšpirácia a prelom v legislatíve!
Slovensko sa nenechalo zahanbiť! Kým v talianskej Aquile vznikol už v roku 1991 prvý pamätník nenarodeným deťom, u nás sa udiali veci, ktoré zmenili celú krajinu. Kňaz Juraj Jendrejovský v Martine bol priekopníkom v pochovávaní potratených detí a vďaka pro-life aktivistke Magdaléne Poloňovej sa táto myšlienka dostala dokonca do slovenskej legislatívy! Od roku 2005 zákon o pohrebníctve umožňuje pochovávanie potratených detí na žiadosť rodičov.
Sviečka za nenarodených: Celonárodná spomienka!
Dnes už máme na Slovensku 118 zmapovaných pamätníkov a ich počet neustále rastie! Fórum života už 20 rokov organizuje kampaň „Sviečka za nenarodených“, ktorá spája spomienku na tieto deti s Pamiatkou zosnulých 2. novembra. Je to silný moment, ktorý pripomína, že každý život má zmysel.
V priebehu prázdnin sa budem Misia Fatima osobitne venovať téme nenarodených a potratov. Viac informácií čoskoro.
A čo vy? Poznáte vo svojom okolí takýto pamätník? Dajte nám vedieť v komentároch!
zdroj: https://sviecka.forumzivota.sk/