Odhalenie neznámeho vzťahu
Keď sa za zatvorenými dverami Vatikánu odohrala aj najnovšia voľba nového pápeža, obrátime na chvíľu pozornosť k mníchovi, ktorého srdce bilo v rytme hlbokej oddanosti k nástupcom svätého Petra, i napriek strastiam, ktoré mu niektoré ich rozhodnutia spôsobili. Jeho oddanosť prekonávala všetky prekážky vo vzťahu k nim, niekedy napriek tichej bolesti, ktorá niektoré vzťahy rámcovala.
Svätý Páter Pio, stigmatik, o. i. patrón Kliniky sv. Pátra Pia v Mozambiku a zázračný orodovník nám dnes otvorí dvere k málo známemu príbehu o neviditeľnom pute, ktoré spájalo jeho pozemskú púť s mužmi, ktorí stáli na čele Cirkvi. Je to príbeh lojality, ktorá pretrvala aj v časoch hlbokých skúšok a bolestných nedorozumení medzi nimi.
Na začiatku jeho cesty mladý Francesco Forgione prijal meno „Pius“ – Pio – na počesť svätého pápeža Pia V., o.i. autora encykliky QUO PRIMUM o nemennosti sv. omše. Jeho úcta k nemu nepoznala hraníc.
O pápežovi Piovi X. hovoril už dlho pred svätorečením ako o „pravom svätcovi, pravom obraze nášho Pána.“
A k pápežovi Piovi XII. prechovával taký obdiv, že poslal kňazovi do Ríma posolstvo: „Povedzte Jeho Svätosti, že ponúkam svoj život za neho so srdcom plným radosti.“ Aká nesmierna obeta!
Len pár dní pred svojou smrťou, 12. septembra 1968, napísal pápežovi Pavlovi VI. : „Obetujem vám svoje modlitby a každodenné utrpenie ako malý, ale úprimný príspevok zo strany vašich najmenších synov, aby vám Boh dal útechu svojou milosťou, aby ste nasledovali priamu a bolestivú cestu v obrane večnej pravdy.“ Cítite tú hlbokú starostlivosť v jeho slovách?
No jeho cesta nebola vždy posiata ružami. Nezvyčajné duchovné dary, predovšetkým stigmy, vyvolávali v srdciach niektorých obavy a nedôveru. Sväté ofícium, v strachu pred prehnanou úctou k nemu, uvalilo na Pia prísne obmedzenia. Zakázali mu verejne slúžiť omšu, dokonca sa stretávať s veriacimi. Predstavte si tú bolesť a osamelosť.
Ani zrušenie niektorých obmedzení pápežom Piom XI. v roku 1933 úplne nerozohnalo mraky pochybností. A o desaťročia neskôr, v roku 1960, Ján XXIII. nariadil nové vyšetrovanie, ktoré opäť viedlo k verejným obmedzeniam.
Až na prosbu Pavla VI. v roku 1964 sa tieto ťažké bremená z jeho pliec zložili. Aká úľava musela naplniť jeho srdce!
Ale príbeh pokračuje ďalej, za hranice utrpenia. V roku 1947 sa mladý poľský kňaz, Karol Wojtyla – budúci Ján Pavol II. – vydal na púť do San Giovanni Rotondo. Pri spovedi mu Páter Pio s prorockou jasnosťou povedal:
„Budeš pápežom, ale bude tam krv a násilie.“
Tie slová rezonujú dodnes. Počas tejto vzácnej návštevy sa Páter Pio s mladým kňazom podelil o skryté utrpenie – ranu na ramene, zrkadliacu tú, ktorú Kristus niesol pod ťarchou kríža. Aká intímna a bolestivá spomienka na Spasiteľa!
O niekoľko rokov neskôr, v roku 1962, otec Wojtyla napísal Pátrovi Piovi list s prosbou o modlitby za svoju blízku priateľku Wandu Poltawskú, ktorú sužovala nevyliečiteľná choroba. A stalo sa – matka štyroch detí sa zázračne uzdravila. Na tento okamih budúci pápež nikdy nezabudol. Zázrak zrodený z modlitby a viery.
Aj po smrti Pátra Pia jeho spojenie s pápežstvom pretrvávalo. V roku 2009 sa Benedikt XVI. s úctou vybral na púť do San Giovanni Rotondo, čím vytvoril dojímavú paralelu medzi ním a svätým Jánom Vianneym – dvoma kňazmi oddanými modlitbe, spovednici a Eucharistii.
A v roku 2016 pápež František vymenoval Pátra Pia za jedného z patrónov Jubilejného roka milosrdenstva. Jeho telo bolo prenesené do Baziliky svätého Petra, kde tisíce ľudí prichádzali vzdať hold pokornému mníchovi, ktorý svoj život zasvätil službe, obete a privádzaniu duší späť k Bohu.
A tak vidíme, že napriek všetkým skúškam a nedorozumeniam, v srdci Pátra Pia horela neuhasiteľná láska a neochvejná poslušnosť voči pápežom. Jeho príbeh je dojemným svedectvom o tom, čo znamená skutočná vernosť Cirkvi. Na záver, nezabudnime v našich modlitbách pamätať na Cirkev a prosiť o milosť pre nového pastiera, ktorý nás povedie ďalej. Nech nám Pán dá srdce podľa svojho srdca, aby nás viedol cez tieto časy.
Páter Pio, oroduj za nás a za dobrého nového pápeža.
A tu je Bonus na záver:
Niekoľko záberov z misijnej aktivity slovenskej Kliniky sv. Pátra Pia z Mozambiku (dokončená Kalvária):
