Otvorenosť svetu a iným cirkvám, prispôsobenie sa požiadavkám doby, pochopenie nových výziev v spoločnosti, prijatie nových vedeckých poznatkov, čelenie aktuálnym problémom, to sú heslá, ktorými niektorí laickí katolíci opisujú ovocie koncilu.
Mnohí kritici opatrne pomenúvajú fakt, že II. Vatikánsky koncil nepriniesol to, čo si jeho účastníci sľubovali. Jar v Cirkvi v podobe väčšieho počtu nových povolaní a prílevu obrátení jednoducho nikdy nenastala.
Bolo zvykom, že koncily boli zvolávané, aby sa vysporiadali a popasovali s aktuálnym dianím, aby hľadali odpovede na ťažké problémy a vysvetľovali ich. Tentokrát žiaľ koncil nevyslovil, a to z diplomatických dôvodov, ani kritiku ani odsúdenie komunizmu, pričom ten už v tom čase týral a prenasledoval vo svete veľkú časť kléru a veriacich. Pápež Ján XXIII. Z ekumenických dôvodov, teda aby sa koncilu zúčastnili aj členovia pravoslávnej cirkvi pristúpil na dohodu, že koncil komunizmus nespomenie. Škoda, lebo z tých dvoch účastníkov sa vykľuli členovia KGB!
Pápež Ján Pavol II., ako vtedajší účastník koncilu, vyzdvihoval zvlášť tie časti, ktoré sa venovali Mariánskej úcte. Na druhej strane biskup veľmi populárny svojimi tradičnými postojmi, A. Schneider hovorí, že mnohé časti koncilu sú problematické a bude potrebné ich prepracovať. Jedným z dokumentov, ktorý priniesli v praxi zmätok bola deklarácia Dignitatis Humanae. Tento dokument obsahoval deklaráciu o náboženskej slobode, deklarácia potlačovala tradičné katolické chápanie o spoločneskej vláde Krista Kráľa. (Quas Primas, encyklika pápeža Pia XI. nadväzovala na Humanum genus Leva XIII z r. 1884) Praktické aplikovanie a chápanie náboženskej slobody z Dignitatis Humanae prinieslo v krajinách, ktoré boli dovtedy katolícke, neútešné výsledky. Predpokladajúc súlad s ustanoveniami Dignitatis Humanae, paradoxne nástojil vtedajší nuncius v Kolumbii či Brazílii v Latinskej Amerike (ale pdobne sa dialo aj iných krajinách) na tom, aby sa zrušilo zo zákona to ustanovenie o katolíckom náboženstve, ktoré jej dávalo v krajine primát, pretože si katolíci viac nebudú nárokovať na výsostné postavenie oproti ostatným náboženstvám. Na žiadosť apoštolskej stolice boli v niektorých štátoch odstránené články z ústav, kde sa uvádza, že katolícke náboženstvo je jediným náboženstvom uznaným daným štátom. Duch ekumenizmu, zrovnoprávnenia, propagácia náboženskej slobody a tolerancie sa udomácnil aj tam, kde to bolo na škodu veci. Vo veľmi krátkom čase boli v tejto predtým výsostne katolíckej krajine uzákonené rozvody, nasledovali potraty a iné neblahé následky ako priamy dôsledok.
A čo súčasnosť? Argentinská provincie Santa Fé sa pod talkom miestnych katolíckych biskupov pripravuje na zmeny v regionálnej ústave. Má byť vypustený bol 3, ktorý stanovuje že v tomto regióne prevažuje „sväté katolícke apoštolské a rímske náboženstvo“, ktoré má provinčná vláda uznávať a chrániť. Biskupi arcidiecézy Santa Fé de la Vera Cruz paradoxne požadujú, aby sa tento bod z ústavy vypustil, pretože podľa nich „odporuje ustanoveniam II. vatikánskeho koncilu. Ich cieľ je nahradiť túto časť vetami o „náboženskom pluralizme.“
Podľa médií sa biskupom zdá toto ustanovenie v ústave „anachronické a mylné.“ Chcú, aby sa na postavenie katolickej cirkvi nahliadalo z pohľadu „rôznorodosti“ a odvolali sa na konštitúciu „Gaudium et Spes” II. vatikánskeho koncilu. „Preto je potrebné uviesť, že provincia nie je a nesmie byť v žiadnom prípade katolícka“ uviedli biskupi vo svojom vyhlásení.
Pápeži Gregor XVI., bl. Pius IX., Lev XIII., sv. Pius X. a Pius IX. bez výnimky zdôrazňovali dobro pre šťát a spoločnosť, ak sú postavené na katolíckom základe. Pápež Gregor XVI. doslova vyhlásil, že popieranie dobra, ktoré Kristus vykúpením získal pre jednotlivca i spoločnosť je hlúposť a trúfalosť. Všetci vyhlasovali, že nemožno na rovinu klásť pravé zjavené náboženstvo s pohanskými démonickými božstvami.
Až II. vatikánsky koncil v rozpore s týmto kontinuálnym cirkevným učením prijal zásadu, že katolicizmus nesmie mať ani v krajinách s katolíckou väčšinou obyvateľstva privilégia oproti iným náboženstvám. (konštitúdia Gaudium et Spes, deklarácia Dignitatis Humanae).
Na tomto základe v časoch Pavla VI. nunciovia vyvíjali talk na krajiny, kde bola ochrana katolíckej viery ako pravého náboženstva zakotvená v ústave, aby boli tieto body zmenené a preformulované v prospech náboženského pluralizmu. Výsledkom bolo, že v Taliansku či Španielsku došlo hneď potom k legalizácii potratov, v Kolumbii napríklad vďaka vplyvu siekt odpadlo od katolíckej viery až tretina obyvateľstva.
A tu je badať súlad s varovaním z cirkevne uznaného zjavenia Panny Márie z Akity, z 13. októbra 1973, o ktorom sa kardinál Razinger, ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI. vyjadril, že je zhodné s obsahom Tretieho Fatimského posolstva. Panna Mária sestre Sasagawa presne 60 rokov na deň od posolstva vo Fatime zverila, že „Cirkev bude plná tých, ktorí príjmu kompromisy…“ a že „práca diabla sa dostane aj do Cirkvi takým spôsobom, že kardináli budú proti kardinálom, biskupi proti biskupom atď.“ Celé znenie posolstva si môžte prečítať v článku pod názvom Akita alebo 3. Fatimské posolstvo.
Zdroj: apologie.info, Radomír Malý: Argentinští biskupové: „Země nesmí být katolická!“