Pokračovanie kázne…
Po prvej časti odpustovej homílie v Čabinách pokračuje o. Marián Kuffa hlbokým zamyslením nad pokorou, Božím milosrdenstvom a tajomstvom odpustenia. Na príkladoch zo svojho života i zo Svätého písma ukazuje, ako Boh mení ľudské zlyhania na miesta milosti, ak Mu odovzdáme svoje srdce bez pretvárky.
Pokora a Božia priazeň
Otec Kuffa sa v úvode vracia k osobnej skúsenosti poníženia, keď nebol pripustený ku koncelebrácii s otcom nunciom Girasolim. Namiesto hnevu či zatrpknutosti si zvolil odpustenie a modlitbu. Keď sa o rok neskôr situácia úplne otočila a nuncius ho sám pozval k oltáru, o. Marián zdôraznil kľúčovú pravdu: „Nepotrebujem priazeň nuncia ani biskupa. Potrebujem priazeň Božiu.“
Podobne ako pri vstupe Ježiša do Jeruzalema, kde ľud najprv volal Hosana a o pár dní Ukrižuj ho, aj v živote kňaza či veriaceho človeka prichádzajú chvíle priazne i nepochopenia. Jedinou správnou odpoveďou zostáva postoj Panny Márie: Fiat – nech sa stane vôľa Božia.
Rozdiel medzi Judášom a dobrým lotrom: Čo je to skrušené srdce?
Jeden z najsilnejších momentov kázne patrí porovnaniu Judáša Iškariotského a dobrého lotra na kríži:
- Judáš urobil štyri kroky: priznal hriech, vyznal ho nahlas, prijal trest a pociťoval ľútosť. Chýbal mu však ten najdôležitejší, piaty krok – neprosil o Božie milosrdenstvo zo skrušeného srdca.
- Lotor na kríži (i mýtnik vzadu v chráme) nemali žiadne vlastné zásluhy. Iba pozdvihli oči a povedali: „Nezaslúžim si to, no prosím pre tvoje milosrdenstvo, Ježišu.“
„V tú ranu ho Boh chytil za ruku,“ pripomína o. Kuffa. Ježiš neodišiel od hriešnika zo strachu, že sa zašpiní, ale prišiel ho zachrániť pred utopením v špine. Pravá ľútosť neznamená garanciu, že už nikdy nezlyháme, ale úprimnú túžbu a vôľu zanechať hriech.
Žiť na plný plyn a duchovná fotosyntéza
Otec Marián prirovnáva kresťanský život k pretekom: Boh od nikoho nežiada nemožné, ale žiada, aby sme išli na plný plyn podľa darov, ktoré sme dostali. Bez Ježiša však nedokážeme urobiť nič dobré – aktívne očakávanie smrti a večnosti znamená dennodenne podávať Kristovi ruku v modlitbe.
Ako praktickú pomôcku pre obnovu zničených vzťahov uvádza duchovnú fotosyntézu:
- Anorganický odpad a zničené vzťahy – to, čo je v našom živote mŕtve.
- Voda – Duch Svätý, ktorého prosíme o pomoc.
- Stonka – vytrvalá modlitba.
- Slnečné žiarenie a chlorofyl – Božie požehnanie spojené s naším úprimným „chcem“.
Výsledkom je zázrak: z mŕtveho sa stáva živé, vzniká sladkosť lásky a čistý kyslík pre život v rodine.
Tri stupne vzťahu k Panne Márii
- Prosiť Máriu – múdry krok v ťažkostiach.
- Zveriť sa Márii – odovzdať sa pod jej ochranný plášť.
- Zasvätiť sa Márii – najvyšší stupeň: „Matka Božia, nepýtam sa nič pre seba, použi ma pre veci Božie.“
Záverečné slová o. Vladimíra Pančáka a atmosféra v Čabinách
Po skončení kázne sa veriacim prihovoril miestny duchovný otec Vladimír Pančák v vrelom rusínskom jazyku. Zhrnul hlavné pilierové myšlienky slávnosti: pokora, spoveď a Eucharistia.
Prirovnal Máriu k najspolehlivejšej „GPS“, ktorá nás neomylne vedie k Ježišovi Kristovi. Vyjadril hlbokú vďaku o. Mariánovi Kuffovi za jeho obetavú službu, prorocké slovo a povzbudenie. Na záver pozval všetkých prítomných na pomazanie posväteným olejom (mirovannja), tradičnú obchádzku okolo chrámu s čítaním štyroch evanjelií, spoločné fotografovanie a bratské posedenie pri čabinských buchtách.
