Zatiaľ čo vatikánski preláti neustále hovoria o „kráčaní spolu“ a „načúvaní“, realita v teréne pripomína skôr riadenú demoláciu viery. Arcidiecéza Dubuque v americkom štáte Iowa šokovala veriacich oznámením záverečnej fázy plánu „Cesta vo viere“ (Journey in Faith). Výsledok? Zo 160 farností zostane nedeľná liturgia zachovaná len v 84 z nich. Viac ako 75 kostolov tak v nedeľu, v Deň Pána, zostane zamknutých alebo prázdnych.
Keď sa štatistika stáva rozsudkom smrti
Arcibiskup Thomas Zinkula sa pri obhajobe tohto drastického kroku zaštíti číslami, ktoré sú síce alarmujúce, ale mali by byť skôr impulzom k pokániu a evanjelizácii, nie k rezignácii. Účasť na omšiach v arcidiecéze klesla za posledných 20 rokov o hrozivých 46 %, počet katolíckych sobášov o viac ako polovicu a krstov o 22 %.
Namiesto toho, aby si hierarchia položila otázku, prečo modernistický prístup posledných desaťročí vyhnal ľudí z lavíc, prichádza administratívne riešenie: farnosti sa zlúčia do tzv. „pastorátov“. Veriaci sa majú jednoducho „natlačiť“ do zvyšných budov, nuž a ilúzia plných kostolov bude na svete.
„Synodálna cesta“ k prázdnym laviciam
Arcibiskup Zinkula vo svojom videoposolstve neopomenul použiť módny slovník dnešných dní: „Sledujeme synodálnu cestu, kráčame spolu, počúvame sa… nie ako izolované komunity, ale ako jedna cirkev.“
Pre mnohých praktizujúcich katolíkov však tieto slová znejú ako výsmech. Kde je to „načúvanie“, keď sa likviduje duchovný život v komunitách, ktoré sú finančne zdravé a živé? Príkladom je farnosť sv. Antona v Dubuque, ktorá napriek svojej vitalite prichádza o víkendovú svätú omšu. Miestni veriaci sa odmietajú podriadiť tomuto diktátu a pripravujú kánonickú odvolaciu žalobu.
„Máme pocit zrady. Akoby nám niekto vytrhol koberec spod nôh,“ hovorí Kevin Goedken, člen farnosti v Worthingtone. Ako farmár trefne prirovnáva situáciu k hospodárstvu: „Ak zistím, že mám poloprázdne sýpky, hľadám príčinu – zlé hnojivo či počasie. Nezdemolujem jednu sýpku len preto, aby tá druhá vyzerala plná. Tým problém nevyriešite.“
Manažérsky prístup
Kritériá pre výber „vyvolených“ kostolov, ktoré prežijú, sú čistým manažérstvom: parkovacie kapacity, vzdialenosť v míľach, a pod. Kde zostala starostlivosť o duše? Kde je vedomie, že svätá omša nie je „služba zákazníkom“, ktorú možno centralizovať do logistického centra na predmestí?
Varovné hlasy hovoria o „nenapraviteľných škodách“. Mnohí verní katolíci, ktorí desaťročia obetavo budovali svoje farnosti, otvorene priznávajú, že ak im vezmú nedeľnú omšu v ich spoločenstve, prestanú chodiť do kostola. Výsledkom tejto „optimalizácie“ bude duchovná púšť.
Záver
To, čo vidíme v Dubuque, nie je izolovaný incident, ale symptóm širšej krízy.
Veriaci v Iowe sa pýtajú: Je toto „kráčanie spolu“? Jedno je isté – bez návratu k tradícii a k skutočnej úcte k Eucharistii nepomôže napĺniť kostoly ani spájanie farností. Sýpky zostanú prázdne a duše hladné, aj keď tých pár zvyšných bude natretých na novo.
zdroj: LSN