Kontroverzné financovanie organizácie United Workers (UWA)
Krátko potom, čo vyšla najavo správa o masívnom zlyhaní amerických biskupov, ktorí prostredníctvom Katolíckej kampane za ľudský rozvoj (CCHD) podporovali kontroverznú organizáciu Združenie zjednotených pracovníkov (UWA) vo forme 16 grantov a v celkovej výške $760 000 (od r. 2004), prichádza nádej. Organizácia UWA bola hlboko zapojená do aktivít, ktoré sú v priamom rozpore s katolíckym učením, (ako je agresívna propagácia pro-potratových a pro-LGBT ideológií, vrátane podpory verejného financovania potratov a operácií na zmenu pohlavia, podpora „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia, či spojenie so socialistickými/revolučnými hnutiami, vrátane organizovania stretnutí o revolučných teóriách Karla Marxa a spolupráce s Marxistickou stranou za socializmus a oslobodenie).
Po týchto svetom otriasajúcich škandalóznych zisteniach Lepanto Inštitútu prichádzajú teraz z amerického Baltimoru konečne potešujúce správy, pretože Konferencia katolíckych biskupov Spojených štátov (USCCB) má nové vedenie. Jej predsedom sa stal dlhoročný konzervatívny hlas v Cirkvi, arcibiskup Paul Coakley z Oklahoma City.
Dôraz na „Prvoradú Prioritu“
Arcibiskup Coakley je známy svojim dôsledným postojom k otázke potratov, ktorú opakovane označil za „prvoradú prioritu“ katolíckej politickej angažovanosti. Vyzdvihol legislatívcov podporujúcich pro-life opatrenia a zdôraznil, že skutočná kultúra života si vyžaduje nielen právnu ochranu nenarodených, ale aj „hlbokú zmenu srdca“.
Jeho nekompromisný postoj sa prejavil už v roku 2008, keď ostro kritizoval vtedajšiu predsedníčku Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi a senátora Joea Bidena za „prekrúcanie katolíckeho učenia o potratoch“ vo verejných vyhláseniach. Podporoval aj arcibiskupa Cordileona, keď voči extrémne propotratovej Peolosiovej uplatnil kánonický zákaz prijímania Eucharistie.
Okrem toho sa arcibiskup Coakley venoval aj otázke šírenia rodovej ideológie a dysfórie v USA. Zaujímavé je, že hoci kritizuje nelegálne prisťahovalectvo a uznáva potrebu silnejšej hraničnej kontroly, zároveň vystupoval aj proti návrhom na masovú deportáciu a odsúdil kroky Bieleho domu, ktoré podľa neho vyvolávali strach medzi imigrantmi a utečencami. Zdôraznil, že väčšina nelegálnych migrantov v Oklahome sú „ctihodní členovia našich komunít a cirkví, nie násilní zločinci.“
Arcibiskup Coakley je tiež jedným z kritikov nemeckej synodálnej cesty a jeho podpis (spolu s inými hierarchmi z celého sveta) figuruje na otvorenom liste napomínajúcom súčasných nemeckých biskupov.
„Duc in altum“ – Zatiahni na hlbinu
Coakley, ktorého vymenoval za arcibiskupa Oklahomy City pápež Benedikt XVI. v roku 2010, sa na sociálnej sieti X vyjadril, že je voľbou poctený. Pripomenul svoje biskupské heslo „Duc in altum“ – „Zatiahni na hlbinu“.
„Pán ma opäť pozýva vyplávať na hlboké vody,“ napísal a poprosil o modlitby, aby zostal „verným správcom“ v jednote s Cirkvou.
Jeho zvolenie je považované za potvrdenie konzervatívnej línie v rámci americkej biskupskej konferencie, nakoľko sa do popredia dostal z konzervatívneho krídla desiatich kandidátov.
Zasvätenie USA Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
Na Jesennom plenárnom zhromaždení USCCB v Baltimore padlo jedno mimoriadne dôležité rozhodnutie, a tým mimoriadne dôležitým krokom bude zasvätenie národa Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v roku 2026. Zasvätenie má sprevádzať oslavy 250. výročia vzniku Spojených štátov.
Bohatá Tradícia pre Novú Éru
Biskup Rhoades, ktorý sa na príprave podujatia podieľa, poukázal na historický kontext zasvätenia, ktoré pápež Pius XI. v roku 1925 (pri ustanovení sviatku Krista Kráľa) označil za zbožný zvyk uznania Kristovho kráľovstva.
Biskupi plánujú pripraviť amerických katolíkov vytvorením a šírením modlitebných materiálov a deviatnikov, ktoré budú k dispozícii diecézam a farnostiam. V súlade s požiadavkou sa zdroje pripravia aj vo viacerých jazykoch, aby sa zapojilo čo najviac veriacich a aby si aj jednotlivci a rodiny mohli zasvätenie vykonať súbežne s celonárodným aktom.
Arcibiskup Paul Etienne zo Seattlu vyzval, aby súčasťou príprav boli aj katechetické materiály. Zdôraznil, že táto úcta je „taká bohatá a takmer komplexná“ a v konečnom dôsledku pozýva ľudí k hlbšiemu vzťahu so samou osobou Ježiša.
Pohľad do Histórie Úcty
Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu má korene v roku 1673. Vo francúzskom kláštore rádu Navštívenia sa rehoľnej sestre Margite Márii Alacoque zjavovalo Ježišovo Srdce, ktoré jej odovzdalo spôsoby, ako Srdce uctievať. Patrila k nim nočná svätá hodina vo štvrtok, ustanovenie sviatku Srdca po sviatku Božieho Tela a prijímanie Eucharistie na prvý piatok v mesiaci.
V roku 1675 Ježiš požiadal sestru Margitu Máriu, aby šírila úctu k Jeho Srdcu. Za odmenu dal 12 prisľúbení tým, ktorí ho budú uctievať. Cirkev úctu schválila pre Francúzsko v roku 1765 a napokon ju blahoslavený Pius IX. v roku 1856 ustanovil pre celú univerzálnu Cirkev.
Teraz, takmer 200 rokov po oficiálnom ustanovení sviatku, sa Spojené štáty chystajú na najvyššiu formu oddanosti tejto úcte, hľadajúc vo Srdci Ježišovom prameň pokoja a jednoty.
zdroj: Katolícka Tlačová Agentúra a Lepanto Inštitút