Charlotte, USA – Diecéza Charlotte, pod vedením biskupa Michaela Martina, čelí kontroverzii po tom, čo bolo nariadené ukončiť používanie oltárnych zábradlí (pri ktorých veriaci prijímajú prijímanie v pokľaku) počas svätej omše. Rozhodnutie, ktoré má nadobudnúť platnosť s prvou adventnou nedeľou, vyvolalo debatu o liturgických normách, poslušnosti a prejavoch úcty k Eucharistii.
Kňazi a poslušnosť
Medzi prvými, kto oznámil nové pravidlo svojej farnosti, bol otec John Putnam, farár z rímskokatolíckeho kostola sv. Marka. Otec Putnam vo svojom liste farníkom vyhlásil, že rozhodnutie prijíma ako návrat k „liturgickej norme“ USA.
Hoci kňaz osobne verí, že oltárne zábradlia prispievajú k „úcte a oddanosti“, rozhodnutie biskupa podporil s odvolaním sa na poslušnosť. „Zároveň je poslušnosť cnosťou a myslím si, že je dôležité byť zjednotený s ostatnými farnosťami v diecéze a vrátiť sa k normatívnej praxi,“ napísal Putnam.
Citoval pritom Konferenciu katolíckych biskupov USA (USCCB), ktorá uvádza, že „normou… je prijímať sväté prijímanie postojačky.“ Napriek tomu pripomenul, že každý „si zachováva právo kľaknúť si na prijímanie Eucharistie“. Farnosť sv. Marka dokonca avizovala ponuku dodatočnej katechézy pre uľahčenie prechodu.
Budú veriacich poúčať aj o inštrukcii Redemptoris Sacramentum od Jána Pavla II., ktorá hovorí, že veriaci má právo prijať Eucharistiu po kľačiačky, že kňaz to nemôže odmietnuť a rovnako uvádza, že „v tejto veci nemožno preháňať“?
Slovenský kontext: Odstránenie v Bratislave
Tento trend, hoci najnovšie rezonuje v USA, nie je neznámy ani v slovenskom prostredí. Podobná situácia nastala aj v Bratislave, v kláštornom kostole Navštívenia Panny Márie, ktorý sa nachádza vedľa nemocnice Milosrdných bratov. V tomto kostole, kde sa v nedeľu slúžia tradičné sväté omše, bolo tiež odstránené oltárne zábradlie. Išlo o miesto, pri ktorom veriaci tradične pokľakali, aby prijali Eucharistiu, čo opäť poukazuje na napätie medzi modernými liturgickými normami a obľúbenou praxou hlbokej úcty medzi veriacimi.
Úcta a teologické argumenty proti zákazu
Kritici, ktorých hlas sa ozýva z prostredia diecézy i mimo nej, spochybňujú teologické a pastoračné dôvody zákazu. Argumentujú, že:
- Postoj kľačania ako prejav hlbokej úcty: Prijímanie Eucharistie – samotného Boha – si vyžaduje postoj hlbokej úcty (vnútorným postojom, ktorý je potrebné prejaviť i navonok). Kým státie je bežným postojom pri interakcii s rovnocenným partnerom, kľačanie je tradične vyhradené pre bohoslužbu a adoráciu Boha, Kráľa. Ako uvádza List Filipanom (Flp 2, 10): „aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi i v podsvetí.“
- Pastoračné obavy: Oltárne zábradlia slúžia ako opora pre starších a osoby s fyzickými obmedzeniami, ktoré chcú pri prijímaní kľačať. Ich odstránenie môže nútiť týchto veriacich stáť, hoci by si priali pokľaknúť. (aj sám pápež Benedikt XVI. (po intervencii bp. Schneidera a prečítaní „Dominus est“) od r.2008 až do smrti podával prijímanie len po kľačiačky a do úst, a práve preto pri rozdávaní pre veriacich vždy používal kľakátko.)
- Vzťah k viere v reálnu prítomnosť: Nedávna štúdia doktorky Natalie Lindemannovej potvrdila, že tradičné liturgické praktiky vrátane spôsobu prijímania, zvyšujú vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Lindemannová dokonca navrhla opätovné zavedenie oltárnych zábradlí a kľačadiel. Podávanie do rúk naopak, túto vieru v reálnu prítomnosť postupne dokázateľne umenšuje.
Biskup Martin predtým údajne označil za „absurdné“ „poučovať veriacich, že kľačanie je úctivejšie ako státie,“ no tieto argumenty čelia silnej kritike.
V tejto súvislosti si teraz spomínam na milé usmernenie vdp. Doc. ThDr. ICLic. Štefan Mordela, o ktorom sa nám nedávno zmienil. Počas slúženia sv. omše na Vianoce upriamil pozornosť veriacich o.i. aj na fakt, ako pastierikovia prišli ku malému dieťatku Ježiš a pokľakli pred ním. A hoci to, čo vidia je kúsok chleba, hoci je Pán teraz v podobe chleba, v Eucharistii, predsa je v nej celý prítomný. V takejto polohe pokľaknutia im potom umožnil a nabádal, aby prijali Telo Najsvätejšieho Spasiteľa. A celý kostol (prirodzene okrem chorých a starších osôb) skutočne prijal Eucharistiu po kľačiačky. Aké krásne svedectvo.
Súvis s povolaniami a interné napätie
Komentátori poukazujú na zaujímavú štatistiku: Diecéza Charlotte zdedila po bývalom biskupovi Petrovi Jugisovi relatívne vysoký počet kňazských povolaní. Portál The Liturgy Guy upozornil, že „75% týchto mladých mužov pochádza z farností, kde bolo normou používanie oltárnych zábradlí alebo kľačadiel.“ To naznačuje možnú súvislosť medzi reverznými eucharistickými praktikami a rastom povolaní.
Podľa portálu The Pillar je zrušenie oltárnych zábradlí pre biskupa Martina kľúčovou prioritou. Už v máji unikol návrh listu, ktorý okrem zákazu oltárnych zábradlí a kľačadiel pri prijímaní stanovil, že „v nových konštrukciách a renováciách posvätných priestorov nie sú oltárne zábradlia povolené“ a pevné by sa už nemali používať.
Údajne došlo aj k „hádke“ počas stretnutia presbyterskej rady, na ktorom biskup Martin žiadal ukončenie používania zábradlí, pričom boli citovaní kánonickí právnici. Miestna komunita Tradičnej latinskej omše (TLM) vyzvala kňazov a veriacich: „Môže žiadať, ale nemôže prikázať. POUŽÍVAJTE ZÁBRADLIA!“
zdroj: LSN