Ako v júli 2024 povedal pápež František pri oznámení zámeru menovať ženy do výboru na voľbu biskupov: „Veci sa trocha otvárajú.“ Diskutuje sa o témach, ktoré Ján Pavol II. považoval za uzavreté.
Len nedávno František po prvý raz v dejinách vymenoval ženu do čela oddelenia Rímskej kúrie. Sestra Simona Brambilla sa 6. januára 2025 stala prefektou Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Už o necelé dva mesiace sa s. Petriniová stane šéfkou vlády Vatikánu. Od leta 2022 je žena členkou úradu pre biskupov, čo znamená, že hlasuje o menovaní biskupov v iných krajinách.
Viete, čo je to stratégia “ posúvania Overtonovho okna?“ Je to druh veľmi účinnej taktiky. S obľubou ju používajú liberáli, no nielen oni. Pýtali ste sa niekedy samých seba, ako je možné, že dnes je už homosexuálny spôsob života takmer úplne v spoločnosti znormalizovaný, už sa nad tým nepozastavujeme? Je prezentovaný takmer v každom programe, filme či komédii. Vo Sv. Písme je opísaný ako nehoráznosť, (pre ktorú mimochodom padla Sodoma). Alebo pred pár rokmi by sme si všetci ťukali na čelo, keby sa niekto prihlásil k pohlaviu siréna, jednému zo 77 novoobjavených pohlaví.
O akú úspešnú taktiku teda ide?
Ide o to, aby sa vo verejnosti začalo diskutovať o tom, čo sa pôvodne považovalo za nemysliteľné. Na začiatok stačí, keď to už nebude okamžite odsúditeľné a postupne sa stane prijateľným, hlavne ak sa to dobre spropaguje ako niečo nové a moderné medzi mladými generáciami. Tak sa v spoločnosti dosiahlo prijatie mnohého z toho, čo ľudia predtým vnímali ako amorálne. Potraty, mimomanželské spolužitie, homosexuálne spolužite, ale táto taktika sa používa aj tam, kde by ste to nečakali.
Pozrime sa na to, čo o problémoch a tendenciách moderného sveta povedal kardinál Müller: „Pravdivá hrozba pre ľudstvo sú dnes teplárne hriechu, globálne otepľovanie nevery v Boha a transhumanistický úpadok morálky, keď už nikto nepozná a neučí o rozdiele medzi dobrom a zlom. Najlepším ekológom je ten, kto hlása Evanjelium a jeho večnú Pravdu, že prežiť je možné jedine s Bohom.“ Reagoval tak snáď i na posun, ktorým sa cirkevná hierarchia príliš zamestnáva témou klímy, namiesto večnosti, napr. aj pri vynaliezaní hriechov proti klíme. Encyklika „Laudato Si“ na túto tému, s obdivom napr. uvádza Pierra Teilharda de Chardina, nebezpečného modernistu a heretika, ktorý je kuriózne ako jediný katolík vystavený v Moskovskom múzeu komunizmu!
Krd. Müller pokračoval: „Skazenosť zdravej náuky so sebou vždy nesie aj skazenosť morálky…. Pravdivá reforma Cirkvi v Kristovom duchu nespočíva v sekularizácii a podrobení sa jej vodcov ideológii woke, ale v zasvätení sa pápeža, biskupov, kňazov a diakonov a všetkých veriacich prostredníctvom Božej milosti službe Kráľovstva Kristovho..“
Tieto modernistické tendencie priveľkého venovania sa budovaniu pozemského domova namiesto kráľovstva Krista omnoho tvrdšie poňal arcibiskup Ján Pawel Lenga, keď povedal: „Dnešní biskupi spolu s pápežom vedú cirkev k zahynutiu. Káže pravdu sveta a to je pravda diablova.“
Nuž a prispôsobovanie a približovanie sa požiadavkám moderného sveta sa zďaleka nevyhradzuje len na klímu či požiadavky homosexuálov.
Svätý Tomáš Akvinský povedal: „Malá chyba na začiatku vedie k vážnej chybe na konci.“
Pápež František, uvedomujúc si tlak na obsadzovanie pozícií v Cirkvi väčším počtom žien, na záver nedávnej synody o synodalite vyhlásil, že „časy ešte nedozreli“ pre ženský diakonát. Zdá sa, že toto vyhlásenie zďaleka nie je definitívnym uzavretím týchto diskusií, ako ich jednoznačne uzavrel Ján Pavol II. keď na túto otázku odpovedal, že bola už raz a navždy vyriešená. Toto novšie vyhlásenie skôr naznačuje cestu, ktorú treba rozvíjať postupne. Bude to súčasťou stratégie posúvania verejnej diskusie k pôvodne nemysliteľným pozíciám, kým sa nestanú prijateľnými?
Františkovo vyjadrenie na konci synody o synodalite o tom, že „časy ešte nedozreli“ pre ženský diakonát trochu pripomína vyjadrenie bp. Forgáča pre médium „Nové Mesto“ keď na otázku požehnávania homosexuálnych párov povedal, že na Slovensku „sme na to málo pripravení.“
Vráťme sa k stratégii postupného navykania na prítomnosť žien priamo pri oltári. Iste k tomu prispieva oficiálne uvedenie žien do presbytéria. Ženy akolytky a lektorky pri oltári „navykajú“ veriacich –vlastne už dávno pred Františkovým motu proprio (základy tomu položil ešte Pavol VI. a ako vidíme, dôsledky nie sú minimálne)– na ženskú prítomnosť vo formálnych liturgických úlohách.
Rozhodnutie rozšíriť služby lektora a akolytky na ženy nie je izolovaným aktom. To, ako sa zdá, je súčasťou širšej stratégie postupného znormalizovania uvádzania žien do liturgickej sféry. V prvej polovici januára 2021 pápež usúdil za potrebné schváliť novú verziu kánonu 230 – § 1. Saré znenie: „Laici, ktorí majú vek a kvalifikáciu ustanovenú dekrétom konferencie biskupov, môžu byť prostredníctvom predpísaného liturgického obradu stabilne prijatí do služieb lektora a akolytu.“ Nová verzia tohto kánonu odstraňuje špecifikáciu „ muži “.
Tradícia Cirkvi učila, že menšie služby majú svoj účinný dôvod v krste, ale zároveň mali ako svoj konečný cieľ spôsobiť sviatosť posvätného stavu. Čiže menšie služby -dnes známe ako laické služby- sa vždy považovali za prípravné kroky k sviatosti posvätného stavu, nešlo len o to pomáhať vysväteným kňazom. Mnohí z tých, ktorí sa neskôr stali kňazmi, pocítili povolanie, keď slúžili pri oltári ako pomocníci. Služba pri oltári je privilegovaným miestom na rozlišovanie povolania.
Rozšírenie takzvaných laických služieb na ženy porušuje tradíciu starú dve tisíc rokov. A hoci nám táto zmena môže pripadať nepatrná, má významné symbolické a praktické dôsledky. V Cirkvi platilo, bola to jej náuka, že cieľom a dôvodom tzv. „menších rádov“ bolo dosiahnuť sviatosť posvätného stavu. Navyše, normalizáciou ženskej prítomnosti pri oltári sa prehĺbuje riziko ďalšieho zamieňania špecifickej úlohy kňazstva.
Zdroje: Kath.net, the Remnant, Fatimské Centrum, Apologie cirkve, pch24, LifeSiteNews