Viedeň, metropola valčíkov a po novom aj teologických inovácií, opäť potvrdzuje svoju povesť laboratória katolíckeho progresivizmu. Novopečený viedenský arcibiskup Josef Grünwidl, ktorého vymenovanie v januári 2026 potešilo všetkých zmenychtivých prívržencov modernistických tendencíí sa rozhodol, že kánonické právo je v podstate len taký nezáväzný manuál, ktorý sa odsúva na vedľajšiu koľaj, keď viedenský progresivizmus nastolí nový smer a vyhlási, že Duch Svätý práve ohlásil zmenu kurzu, aby uvoľnil cestu moderným trendom.
Počas jarnej schôdze rakúskych biskupov v štajerskom „Dome žien“, sa arcibiskup Grünwidl rozhodol veriacim v Pischelsdorfe vysvetliť, ako to s tými pravidlami vlastne je. Podľa neho sa nesmú sa stať „cieľom samým o sebe“. To v preklade z viedenskej cirkevnej reči znamená, že ak sa nám pravidlo nepáči, tak stačí povedať, že Duch Svätý chce niečo zmeniť. Grünwidl totiž vyhlásil revolučnú tezu: „To, čo pochádza od Ducha Svätého, nemôže byť zastavené kánonickým právom.“ Znie to vznešene, až kým si neuvedomíte, že pod „pôsobením Ducha“ si rakúska hierarchia v posledných rokoch predstavuje v podstate čokoľvek, čo práve letí v sekulárnych médiách.
Rozvedení, „inej“ orientácie a iné ideály
Aby neostalo len pri teoretickom filozofovaní, arcibiskup bol konkrétny. Normy musia ustúpiť, keď ide o „dobro duší“ – najmä tých, ktoré žijú v situáciách, ktoré sa s katolíckym ideálom manželstva stretli možno tak vo filme. Podľa Grünwidla nestačí striktne uplatňovať právo na rozvedených a znovuzosobášených. Treba hľadať „pastoračné riešenia“. Rozumej: Ak pravidlo hovorí „nie“, ale my chceme „áno“, stačí na to hodiť pastoračný závoj a tváriť sa, že kánon 1085 nebol záväzným slovom Cirkvi, ale len nepodstatným šumom z dôb, kedy sa ešte brali dogmy vážne. Akoby kánonické právo bolo len folklór, ktorý musí ustúpiť, keď si to vyžiada aktuálna spoločenská objednávka alebo akoby šlo o staromódny administratívny omyl, ktorý moderná viedenská kancelária konečne opravila v mene pokroku. Duch doby si predsa žiada zmenu.
Ženy k veslu a tradície do šrotu
Samozrejme, nemohla chýbať ani povinná jazda na tému participácie žien. Podľa arcibiskupa by Cirkev bola „evanjeliovejšia“, keby ženy viac integrovala do rozhodovacích procesov. A ak tomu bránia nejaké tie tisícročné tradície? Žiadny problém. Grünwidl je pripravený revidovať aj tie „najhistorickejšie“ normy, ak by náhodou bránili jeho vízii moderného manažmentu farností.
„Cirkev musí byť ochotná prehodnotiť aj stáročné tradície,“ nechal sa počuť nástupca kardinála Schönborna, čím v podstate naznačil, že viedenský arcidiecézny archív už slúži ako skladisko prekonaných fosílií starého učenia, ktoré moderný ‚duch‘ dávno poslal do antikvariátu a viedenská katedrála môže pokojne vyhlásiť totálny výpredaj dogiem.
Čo na to Vatikán?
Pripomeňme, že Josef Grünwidl nie je v úrade dlho. Do čela Viedne ho v januári 2026 potvrdil pápež Lev XIV., čo mnohí interpretovali ako jasný signál, ktorým smerom sa má viedenský kočiar uberať.
Zatiaľ čo rakúski biskupi pod vedením Franza Lacknera v tichosti (alebo s potleskom) počúvajú tieto vízie o „Duchu, ktorý búra paragrafy“, zvyšok katolíckeho sveta sa pýta: Ak kánonické právo nezastaví to, čo si arcibiskup interpretuje ako hlas Ducha, čo potom zastaví arcibiskupa?
Výsledky tohto rakúskeho „jarného upratovania“ v teológii sa dozvieme na tlačovke 13. marca. Pripravte si pukance, kánonické právo si brať nemusíte – zjavne ho nebudete potrebovať.
zdroj: Kathpress