23. októbra si Katolícka cirkev pripomína mimoriadny život svätého Jána Kapistránskeho, františkánskeho kňaza, ktorého cesta bola rovnako nečakaná ako vplyvná. Jeho život bol kaleidoskopom úloh – od sľubnej politickej kariéry cez rozsiahle misijné cesty, úsilie o zjednotenie kresťanov až po historicky kľúčovú úlohu vo vojenskom vedení.
Skvostná kariéra prerušená múrmi väzenia
Ján sa narodil v Taliansku v roku 1385. Hoci v mladom veku stratil otca – rytiera, jeho matka dbala na jeho vzdelanie. Po štúdiu latinčiny sa v Perugii venoval civilnému aj cirkevnému právu. Bol taký vynikajúci študent, že sa rýchlo stal prominentnou verejnou osobou a už v 26 rokoch ho vymenovali za guvernéra mesta.
Ján Kapistránsky si v civilnej službe udržiaval vysoké štandardy integrity. V roku 1416 sa horlivo snažil ukončiť vojnu medzi Perugiou a mocným rodom Malatesta. No osud zasiahol, keď ho šľachtici uväznili. Práve za mrežami sa Ján začal pýtať na skutočný zmysel svojho života.
Počas sna sa mu zjavil svätý František z Assisi a Ján dospel k radikálnemu rozhodnutiu: zriekne sa bohatstva a spoločenského postavenia, aby prijal chudobu, čistotu a poslušnosť u františkánov.
Od mentora k mocnému kazateľovi
V októbri 1416 vstúpil do rehole. Jeho duchovným učiteľom sa stal svätý Bernardín Sienský, známy svojím odvážnym kázaním a metódou modlitby zameranej na vzývanie mena Ježiš. Ján kráčal v šľapajach svojho mentora – v roku 1420 začal kázať ako diakon a v roku 1425 bol vysvätený za kňaza.
Osvedčil sa nielen ako kazateľ, ale aj ako zručný obhajca, keď úspešne ochránil Bernardína pred obvinením z kacírstva. Jeho rozsah vplyvu rýchlo prekročil hranice rehole. Jednotliví pápeži mu zverovali dôležité poslania. Patrilo medzi ne aj náročné úsilie o znovuzjednotenie východného a západného kresťanstva na Ekumenickom koncile vo Florencii.
Ohnivé slová proti osmanskej expanzii
Ján Kapistránsky priťahoval obrovské davy ľudí na svojich misijných cestách v Taliansku, no nemenej úspešný bol aj v strednej Európe, kde ostro vystupoval proti bludom Husitov o podstate Eucharistie.
Po páde Konštantínopolu do rúk Turkov v roku 1453 vyslal pápež Mikuláš V. Jána na kľúčovú misiu: zmobilizovať európskych lídrov na obranu svojich území. Následne, nástupca Mikuláša V., pápež Kalixt III., bol ešte netrpezlivejší. Keď sultán Mehmed II. zamýšľal rozšíriť svoje územné zisky do Srbska a Uhorska, Kapistránsky neváhal.
Kňaz s mečom: Hrdina Belehradu
V roku 1456 sa kňaz Ján Kapistránsky pripojil k slávnemu generálovi Jánovi Huňadymu pri obrane Belehradu. Jeho úloha nebola len duchovná. Ján Kapistránsky osobne viedol jednu časť armády v historicky dôležitej bitke, ktorá vyvrcholila 6. augusta 1456 víťazstvom, ktoré na dlhú dobu zastavilo tureckú expanziu do Európy.
Jeho hrdinská úloha pri obrane kresťanstva ho predurčila stať sa patrónom vojenských kaplánov. Svätý Ján Pavol II., ktorého sviatok sa slávil len deň predtým, 22. októbra, v roku 2002 na generálnej audiencii vyzdvihol Kapistránskeho „slávne evanjeliové svedectvo“ a jeho štedré odovzdanie sa „pre spásu duší“.
Žiaľ, ani Ján, ani generál, ktorý stál po jeho boku, nemali po bitke dlhý život. Generál Huňady, oslabený kampaňou, čoskoro ochorel a zomrel. Ján prežil, aby mu odslúžil pohrebnú kázeň, no jeho vlastný, mimoriadny život sa skončil po bolestivej chorobe práve v deň, keď si ho dnes pripomíname – 23. októbra 1456.
Svätý Ján Kapistránsky, ktorého život bol majákom odvahy a viery, bol kanonizovaný v roku 1724. Je nezabudnuteľným príkladom toho, ako môže viera pohnúť nielen srdcami, ale aj dejinami.
zdroj: Katolícka Tlačová Agentúra