Pre modernú ženu je prístup k potratom zásadným pilierom kvality jej života. Nie že by si nevážila život, teda hlavne ten svoj. Dlhé roky sa debata o potratoch točí primárne okolo jedného bodu: života ženy. Plod sa pritom zdráhajú volať dieťa, či spochybňujú, že ide o ľudskú bytosť.
Európska únia tak veľmi dbá na zelenú politiku aj kvôli zachovaniu zdravšieho životného prostredia budúcim generáciám. Moderní ľudia uznávajú pri ochrane prírody, že zničiť vajíčko orla skalného je zločin. Je to trestný čin. Ide totiž o ohrozený druh. A obyvateľstvo Európy, ktoré vymiera, to nie je ohrozené?
Je to, akoby sa zabúdalo na tú druhú stranu rovnice – samotnú ľudskú bytosť, ktorá už cíti, ktorej sa nedostane žiadnej anastézy, ani vtedy, keď plod už cíti bolesť, keď sa kliešte lekára, ktorý sľuboval v prvom rade neublížiť, teraz napríklad chystajú doslova roztrhať malú ľudskú bytosť s telom a dušou od Boha – na kusy. Akoby to nemalo žiadnu váhu. Akoby sa nezabiješ nemalo aplikovať na toto zabitie živej bytosti, akoby tento život nemal v tejto rovnici žiadnu váhu… Pretože dnes máme demokratické parlamenty, ktoré môžu v liberálnej demokracii odhlasovať, koho môžeme zabiť, komu môžeme vziať život eutanáziou, potratom, koho život má väčšiu hodnotu.
Život plodu zatiaľ nemá takú ekonomickú cenu, no má obrovskú cenu v očiach Božích a pri jeho zničení, a teraz sa už pri výmoženostiach modernej medicíny ničí v tak obrovských počtoch, že už aj pre vyspelé štáty si vyberá toto ničenie svoju cenu, vzhľadom na to, že čoraz viac citeľnejšie chýbajú ďalšie generácie, ktoré by sa postarali svojou ekonomickou činnosťou o tie staršie ročníky – napríklad prispievaním na dôchodky. Nikomu sa nepáči neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, len akosi nikto neprišiel na to, ako tento trend účinne zastaviť.
Obamová ako prototyp ženy búrajúcej mýty
Pamätáte si na slová Michelle Obamovej? Vo svojom podcaste prekvapila mnohých, keď vyhlásila, že schopnosť mať deti je „najmenšie“, čoho je ženské telo schopné. Podľa bývalej prvej dámy sú ženské reprodukčné orgány sú oveľa viac než len „továreň na deti“.
Sú prepojené s celkovým zdravím, identitou, kariérou, vzdelaním a celkovou autonómiou ženy. A zdá sa, že podľa manželky bývalého Amerického prezidenta je mať deti to posledné, na čo by mala moderná žena myslieť pri zvážení svojej budúcnosti.
Nie je to len o plode, je to o našich životoch
Táto perspektíva je kľúčová pre pochopenie, prečo moderné ženy vnímajú prístup k potratom ako otázku plnohodnotného života. Obamová to zhrnula takto: „Mužskí zákonodarcovia, mužskí politici a mnohí mužskí náboženskí vodcovia stále veria, že otázka potratov sa týka ‚iba plodu, dieťaťa‘. Ale reprodukčné zdravie žien sa týka našich životov.“
Rozhodnutie o potrate (čiže o smrti počatého ľudského života – keďže dnes sa o tom má žena možnosti s požehnaním zákona a demokratickej spoločnosti slobodne rozhodovať) ovplyvňuje celý život ženy, ale aj spoločnosti, ktorá sa tvári, že žene pomáha tým, keď ju nechá sa zvoliť si možnosť smrti pre počaté stvorenie a umožní jej prístup k aborcii, ak sa k tomu podujme. Dá sa argumentovať, že tí, ktorí žene podajú „pomocnú ruku“ pri potrate nezabíjajú len jej budúce dieťa, ale veľmi často aj jej psychickú pohodu do budúcnosti, pretože mnohé ženy sa po celý život nevedia s týmto činom vyrovnať. Vedia o tom kňazi, ku ktorým sa tieto ženy po tejto „pomoci“ zo strany štátu potom veľmi často utiekajú.
Prečo sú feministky a lekári na jednej lodi s Obamovou?
Aktivisti za práva žien aj mnohí odborníci na „reprodukčné zdravie“ s Obamovou súhlasia. Táto „sofiina voľba“ je podľa tých, ktorí sa tvária ako pomocníci spojená s jej celkovým blahobytom a sebaurčením.
Dokonca sa dnes nájdu aj takí „judášovia“hoc aj v ženskom prestrojení akou je profesorka Angelika Walserová, moderná to teologička, podľa ktorej je potrebné, aby Katolícka cirkev (a celá spoločnosť) prehodnotila svoj prístup. Namiesto výhradného zamerania sa na právo embrya na život, by sa mala uznať „komplexná sexuálna zodpovednosť žien“, čo podľa nej zahŕňa aj právo ženy rozhodovať o svojom tele a svojom živote (a teda aj o potrate).
Koniec koncov, ako hovorí Walserová o rakúskych zákonoch, ktoré dávajú konečné rozhodovacie právo ženám: „Žiadna žena nemôže mať záujem na oslabení existujúcej regulácie,“ hovorí Walserová (ktorá sa mimochodom zastáva aj ženského diakonátu a možnosti kňazstva).
Au contraire, pani profesorka, poznám veľa žien, ktoré sa zasadzujú za aplikovanie Božieho prikázania „Nezabiješ“, ktoré je skutočným pilierom pri voľbe života a životného smerovania a nie za existujúcu reguláciu!
Moderná žena je unavená z toho, že sa jej telo redukuje len na inkubátor. Je unavená z toho, že sa ignoruje jej bolesť, jej strach, jej finančné problémy, jej ambície. Je unavená z toho, že sa o nej rozhoduje bez jej súhlasu a bez pochopenia jej reality.
A kto o tom má rozhodovať? Azda štát, azda politici? Nie Boh, ktorý je darcom života?
Pretože prístup k potratom nie je len o „voľbe – sofiinej voľbe.“ Je to o tom, ako naloží so slobodou. Je to o tom, či bude mať žena veriť tomu, že prístupom k legálnym zabítím vlastných počatých ľudských bytostí takto získa úplnú kontrolu nad svojím vlastným životom a kto jej pri tomto čine dopomôže.
zdroj: podcast M. Obamovej, kath.net, Čo je potrat (príručka o potratoch)