Biskup českej Plzenskej diecézy Tomáš Holub sa vo svojich nedávnych vyjadreniach opäť jednoznačne prihlásil k progresívnemu prúdu v súčasnej Cirkvi. Predstaviteľ diecézy, ktorý sa už v minulosti zviditeľnil podporou kontroverzných interpretácií dokumentu Amoris Laetitia či otvorenosťou k podávaniu svätého prijímania osobám žijúcim v neregulárnych zväzkoch, sa tentoraz vyjadril k téme synodality a liturgie. Svoje názory publikoval na blogu profesora A. Grilla.
Podľa informácií poľského portálu Polonia Christiana plzeňský biskup tvrdí, že moderná evanjelizácia si vyžaduje novú teológiu. Synodálna Cirkev, ktorá podľa jeho slov priamo vychádza zo zmien Druhého vatikánskeho koncilu, potrebuje adekvátnu liturgiu. Tou môže byť podľa Holuba výhradne Novus Ordo Missae. Starobylú tradíciu, tradičnú omšu, ktorú navštevovalo najviac kanonizovaných svätcov a overené prostriedky evanjelizácie označil za nástroje, ktoré už nezodpovedajú potrebám dnešného človeka.
Biskup Holub vo svojich úvahách presadzuje výrazný posun v chápaní roly laikov. Biskup Holub vo svojich úvahách presadzuje výrazný posun v chápaní roly laikov a stiera jasné hranice medzi klerikmi a laikmi na základe spoločného krstu. Podľa jeho vnímania sa boží ľud stáva priamym protagonistom a nie len príjemcom služieb, pričom stiera jasné hranice medzi klerikmi a laikmi na základe spoločného krstu. Synodálnosť zároveň necharakterizuje len ako komunikačný nástroj, ale ako samotný spôsob života z viery.
Tento moderný koncept takzvaej „synodálnej Cirkvi“ však naráža na samotné základy viery. Katolícka Cirkev vo svojej podstate nie je vo svojej konštitúcii synodálna, ale hierarchická — čo predstavuje nemennú a záväznú dogmu viery. Sám Náš Pán Ježiš Kristus nezaložil Cirkev ako demokratické či synodálne spoločenstvo rovnoprávnych členov, ale ustanovil v nej jasnú hierarchiu na čele s apoštolmi a ich nástupcami. Snaha o obrat tejto hierarchickej štruktúry v prospech nejasne definovaného „zhromaždenia“ preto odporuje tradovanému učiteľskému úradu Cirkvi.
Kontroverziu vyvolávajú aj Holubove názory na samotnú podstatu svätej omše. Plzeňský prelád spája liturgické konanie predovšetkým s vyjadrením jednoty spoločenstva a miestnej cirkvi. Tradícia pritom vždy jasne učí, že svätá omša je v prvom rade nekrvavou obetou Ježiša Krista prinášanou Bohu Otcovi na jeho oslavu a odčinenie hriechov, pričom vertikálny rozmer výrazne prevyšuje horizontálny. Podľa Holuba je však práve nový omšový riad tým správnym prostredím pre synodálnu skúsenosť, zatiaľ čo pri tradičnej latinskej omši je takýto rozmer podľa jeho slov len veľmi ťažko realizovateľný. Tradičnú omšu vníma ako prežitú a pre dnešné potreby nevhodnú.
Katolíkom, ktorí zostávajú verní tradičnému latinskému rítu, pripisuje vytváranie trhlín, podnecovanie podozrievavosti voči pooncilovej reforme a vyvolávanie nedôvery voči Cirkvi. Ako riešenie pre veriacich viazaných na tradičnú liturgiu navrhuje kombináciu pevného a zhovievavého prístupu, ktorý má spočívať v sprevádzaní a formácii. Za nespochybniteľnú teologickú základňu označuje výhradne Druhý vatikánsky koncil. Ignoruje pritom skutočnosť, že mnohé formulácie tohto koncilu sú dlhodobo predmetom vážnych teologických diskusií z dôvodu ich mnohoznačnosti.
Tomáš Holub pôsobí na čele Plzenskej diecézy od roku 2016, kedy ho do funkcie vymenoval pápež František. Predtým zaisťoval chod Českej biskupskej konferencie ako jej generálny sekretár.
zdroj: LifeSiteNews
https://www.aspeninstitutece.org/cs/people-profile/tomas-holub/