V Spojených štátoch amerických, aj keď v menšej miere aj inde vo svete, sa v katolíckych farnostiach opäť objavuje silný trend smerujúci k posilneniu úcty voči Najsvätejšej sviatosti – Eucharistii. Tento návrat k tradícii sa prejavuje aj navonok napríklad obnovou kedysi používaných zábradlí k svätému prijímaniu, ktoré mnohé kostoly odstránili po Druhom vatikánskom koncile. Ako uvádza Joseph Pronechen z National Catholic Register (NCR), cieľom je obnovenie úcty.
Flexibilita a úcta idú ruka v ruke
Jedným z príkladov je farnosť sv. Anny v Richmond Hill v Georgii, kde reverend Dawid Kwiatkowski hľadal zábradlie, ktoré by „vyhovovalo potrebám každého“. Uvedomoval si, že hoci mnohí preferujú prijímanie kľačiac na jazyk. Zaujímavé je, že aj napriek možnosti prijímať postojačky, asi 90 percent veriacich pri prijímaní kľačí, dokonca aj tí, ktorí prijímajú na ruku. Revered Kwiatkowski tiež zdôraznil, že pri rekonštrukcii dbali na liturgickú estetiku, aby zábradlie vyzeralo, akoby tam bolo vždy.
Pozitívny vplyv na veriacich
Výsledky sú povzbudzujúce. Po zavedení zábradlí k svätému prijímaniu reverend Kwiatkowski zaznamenal nárast počtu veriacich a pozitívnu spätnú väzbu, najmä od mladších rodín, ktoré si želali úctivejšie prijímanie Eucharistie. Tento vývoj sa začal už za predchádzajúceho farára v roku 2010 zavedením prenosného kľačadla. Veriaci, vrátane rodičov, tínedžerov a miništrantov, oceňujú viac času na sústredenie sa výlučne na Ježiša v Najsvätejšej sviatosti, namiesto rozptyľovania sa rozdávateľom prijímania.
Svedectvo z Národnej svätyne Božieho milosrdenstva
Podobný príbeh prichádza aj z Národnej svätyne Božieho milosrdenstva v Stockbridge v štáte Massachusetts, kde mariánsky otec Matthew Tomeny obnovil prijímacie zábradlia v reakcii na túžbu pútnikov a miestnych veriacich kľačať pri prijímaní. Otec Tomeny potvrdzuje, že ľudia sú „veľmi nadšení“ a zaznamenal citeľný nárast úcty a pokoja počas prijímania. Veriaci si môžu vybrať, či si kľaknú alebo stoja, bez pocitu ponáhľania. Zvýšená úcta sa prejavuje aj mimo omše, keď veriaci kľačia modlia sa pred Najsvätejšou sviatosťou pred zábradlím.
Dôležitosť tradície a cirkevné dokumenty
Je dôležité zdôrazniť, že žiaden cirkevný dokument, vrátane tých z Druhého vatikánskeho koncilu, nikdy nevyzýval na odstránenie zábradlí k prijímaniu. Súčasné cirkevné dokumenty, ako napríklad vatikánsky pokyn Redemptionis Sacramentum (č. 91), dokonca zdôrazňujú právo veriacich prijímať prijímanie buď postojačky, alebo kľačiac. Návrat zábradlí nie je teda odklonom od cirkevného učenia, ale skôr posilnením úcty a dôstojnosti, ktorá patrí Kristovi prítomnému v Eucharistii. Tento trend ukazuje, že tradícia a moderné potreby sa nemusia vylučovať, ale môžu sa dopĺňať v snahe o hlbšiu spiritualitu a úctu.
zdroj: NCR, ncregister.com, Redemptionis Sacramentum, kath.net, twitterový účet E.Pentina