RÍM – Ak niekto čakal, že s novým pontifikátom príde do rímskych dikastérií závan čerstvého vzduchu či aspoň snaha o dodržiavanie vlastných pravidiel o obmedzení funkčných období, toho vatikánska realita veľmi rýchlo vráti na zem. Svätý Otec Lev XIV. v utorok vymenoval nových členov Rady pre ekonomiku. Na jej čele však zostáva stará známa tvár.
Kardinál Reinhard Marx, mnichovský arcibiskup a neúnavný architekt nemeckej Synodálnej cesty, bol potvrdený vo funkcii hlavného koordinátora. Túto kľúčovú stoličku spravovania vatikánskych financií zaberá bez prerušenia už od roku 2015, kedy ho do nej usadil pápež František.
Nezničiteľný muž nemeckého pokroku
Revalidácia 73-ročného nemeckého purpurára je bezpochyby najzaujímavejším politickým signálom najnovších vatikánskych nominácií. Kardinál Marx v Ríme prežil prakticky všetko: od medializovanej ponuky vlastnej rezignácie za zvládanie kauzy zneužívania (ktorú František veľkoryso odmietol), až po otvorené stavanie sa na odpor rímskemu magestériu.
Len nedávno, v apríli, Marx vo svojej arcidiecéze presadil príručku „Požehnanie posilňuje lásku“, ktorou odobril ritualizované žehnanie homosexuálnych párov i znovusobášených rozvedených – všetko aj napriek jasnému nesúhlasu Dikastéria pre náuku viery. Keď sa k tomu Lev XIV. po návrate zo svojej cesty po Afrike vyjadril, že Svätá stolica neschvaľuje formálne žehnanie takýchto zväzkov, mnichovský arcibiskup nespravil krok späť. Namiesto toho hovoril o „koordinovanej kampani“ proti nemeckej synode. Nepomohlo ani to, keď 26 kňazov z jeho vlastnej arcidiecézy pohrozilo apelom do Ríma a napísalo kritický list pápežovi.
Výsledok? Dva týždne po tom, čo Lev XIV. prijal Marxa na audiencii v súvislosti s týmto protestom vlastných kňazov, prichádza rozhrešenie vo forme predĺženia mandátu. Boli verejné nezhody v otázkach viery a morálky kulisou pre kamery?
Tím, ktorý nesklame (pokrokové) očakávania
Rada pre ekonomiku bola zriadená v roku 2014 motu proprio Fidelis dispensator et prudens s cieľom dohliadať nad finančnými a administratívnymi štruktúrami Svätej stolice. Zostava nových posíl, ktoré doplnia kardinála Marxa, jasne ukazuje, ktorým smerom sa ručička kompasu nakláňa:
- Grzegorz Ryś (arcibiskup Łódźe) – považovaný za najliberálnejšiu tvár poľského episkopátu, tvorí zaujímavý kontrast k tradičnejšiemu krídlu poľských biskupov.
- Ladislav Nemet (arcibiskup Belehradu) – maďarsko-srbský rehoľník, ktorý zapadá do konceptu menovania kardinálov z „periférií“.
- Jean-Paul Vesco (arcibiskup Alžíru) – francúzsky dominikán a známy podporovateľ podávania svätého prijímania civilne znovusobášeným rozvedeným.
- Roberto Repole (arcibiskup Turína) –teológ z progresívnejšej liahne, ktorý vďačí za svoj raketový biskupský aj kardinálsky rast práve predchádzajúcemu pontifikátu.
Slová o rotácii, realita obmenu nepozná
Tieto nominácie vysielajú jednoznačný signál: reforma rímskej kúrie pokračuje presne v tých koľajach, ktoré boli vyjazdené za posledné desaťročie. Všetci noví členovia nosia purpur z posledných menovaní Františkovho pontifikátu a na čele dohľadu nad pokladnicou stojí človek, ktorý je vo funkcii dlhšie ako väčšina vatikánskych rehoľných predstavených.
Najväčšie čaro celého rozhodnutia však spočíva v kontraste medzi oficiálnou rétorikou o obmedzovaní funkčných období, rotácii kadrov a transparentnosti, a realitou, v ktorej kardinál Marx zostáva neohrozeným staviteľom vatikánskeho rozpočtu. A to všetko v čase, keď Vatikán zápasí so štrukturálnym deficitom a krízou dôchodkového fondu.
Zostáva len dúfať, že kardinál Marx bude pri spravovaní pozemského majetku Svätej stolice preukazovať o niečo väčšiu vernosť tradičným pravidlám než pri spravovaní pokladu viery vo svojej vlastnej diecéze.
zdroj: Info Vaticana