Skupiny ako „LGBT+ Catholics Westminster“, oficiálna LGBT služba najväčšej diecézy v Anglicku a Walese sa pod záštitou krd. Vincenta Nicholsa aktívne zúčastňuje „gay pride“ pochodov, organizuje „LGBT omše“(!) a propaguje LGBT ideológiu.
Pohľad na LGBT „pride“ z katolíckej perspektívy
Pojem LGBT „hrdosť“* je v súčasnosti spoločensky široko propagovaný ako prejav akceptácie a inklúzie všetkého, čo súvisí s LGBT ideológiou. Často je vnímaný ako výzva k rešpektu a oslava rozmanitosti. Pri hlbšom pohľade, najmä z perspektívy tradičného katolíckeho učenia, sa však v jeho jadre javí skôr ako odmietnutie dlhoročných princípov týkajúcich sa manželstva, morálky a rodiny.
Katolícka cirkev zastáva nemenné učenie o manželstve ako zväzku medzi mužom a ženou, otvorenom pre život, a rovnako tak o sexuálnej morálke, ktorá je neoddeliteľne spojená s týmto chápaním. V kontexte LGBT „hrdosti“ mnohí veriaci a kňazi vnímajú priamu konfrontáciu s týmito základnými dogmami.
Pýcha ako Smrteľný Hriech
Je dôležité pripomenúť, že pýcha (pride) je v katolíckom učení zaradená medzi sedem smrteľných hriechov. Tento aspekt je často zdôrazňovaný kňazmi, ktorí otvorene varujú pred propagáciou alebo účasťou na podujatiach ako sú „pride pochody“ alebo „gay pride“ udalosti. Pre nich je účasť na týchto akciách v rozpore s pokorou, ktorá je ústredným pilierom kresťanskej viery, a môže byť interpretovaná ako podpora ideológie, ktorá je v priamom rozpore s katolíckou morálkou.
LGBT „Hrdosť“ a Katolícke Učenie: Stret Dvoch Svetov
Tento pohľad tak poukazuje na zásadný rozpor medzi dominantným spoločenským vnímaním LGBT „hrdosti“ a konzervatívnym katolíckym učením, kde je pýcha chápaná ako vážna prekážka na ceste k duchovnému rastu a spáse.
Katolícka cirkev sa drží nemenného učenia, ktoré definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou, otvorený pre život. S týmto chápaním je neoddeliteľne spojená aj sexuálna morálka. Katechizmus Katolíckej cirkvi jasne uvádza, že „homosexuálne akty sú vo svojej podstate neusporiadané“ a „v rozpore s prirodzeným zákonom“, pričom „za žiadnych okolností ich nemožno schvaľovať.“ Homosexuálne osoby sú povolané k čistote a k tomu, aby prijali svoju Bohom danú pohlavnú identitu ako muž alebo žena.
Príklad „LGBT Katolíkov“ a Otec James Martin
V kontraste s týmto tradičným postojom stoja skupiny ako „LGBT+ Catholics Westminster“, oficiálna LGBT služba najväčšej diecézy v Anglicku a Walese, ktorá sa pod záštitou kardinála Vincenta Nicholsa aktívne zúčastňuje „gay pride“ pochodov, organizuje „LGBT omše“(!) a propaguje LGBT ideológiu. Táto skupina cituje najmä názory heterodoxného otca Jamesa Martina, jezuitu, ktorý otvorene povzbudzuje katolíkov, aby „oslavovali mesiac pride“.
Podľa neho je oslava „mesiaca pride“ a júnová pobožnosť Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu komplementárne, nie protichodné.
Avšak Martinov postoj, rovnako ako aktivity skupín podporujúcich LGBT ideológiu, sú v ostrom rozpore s jasným učením Katechizmu. Kritici poukazujú na to, že Ježišova láska vždy zahŕňala aj výzvu k pokániu a zanechaniu hriechu, ako je to vidieť v príbehoch so Samaritánkou alebo ženou prichytenou pri cudzoložstve.
Konflikt Učenia a Praxe
Napriek tomu, že verejné oslavy „pride“ často propagujú homosexuálny životný štýl a transgender ideológiu, čo je v priamom rozpore s katolíckym učením, že sa na pochodoch predvádzajú neraz sexuálne explicitné obsahy, niekedy dokonca pred deťmi, a potvrdzuje sa myšlienka, že ľudia si môžu meniť svoje Bohom dané pohlavie – čo je v katolíckej optike radikálna myšlienka, Martin, kedysi chválený a vyzdvihovaný Františkom, (obdržal povzbudenie, aby presne tak pokračoval ďalej mu František napísal vlastnoručne, Martin prednášal na Svetových dňoch mládeže za minulého pontifikátu, atď)., má stále svoju špecifickú pastoráciu Outreach a pokračuje v nej.
Biskupi ako kardinál Raymond Burke a arcibiskup Charles Chaput výslovne označili učenie otca Martina za „nezlučiteľné s učením Cirkvi o homosexualite“, zdôrazňujúc, že „nehovorí s autoritou v mene Cirkvi.“ Martinove aktivity, ktoré zahŕňajú aj podporu registrovaných zväzkov osôb rovnakého pohlavia a spochybňovanie vnímania Boha ako muža, sú pre mnohých katolíkov problematické.
Záver
Tento rozpor poukazuje na zásadný konflikt medzi dominantným spoločenským vnímaním LGBT „pride“ *(Často sa pride prekladá nielen ako pýcha, ale ako hrdosť, lenže na čo to chcú byť tak hrdí? Na to, že túžia presadiť praktizovanie hriechu v rozpore s prirodzenosťou aj s Božím prikázaním, čo je vlastne pýcha?) a konzervatívnym katolíckym učením. Zatiaľ čo spoločnosť tlačí na plnú akceptáciu a oslavu LGBT identít a životného štýlu, Katolícka cirkev, verná učeniu Krista a Sv. Písmu (List sv. Petra priamo hovorí o homosexualite ako o zvrátenosti), vníma mnohé aspekty tohto hnutia ako priame odmietnutie jej učenia o manželstve, morálke a rodine, a tiež ako prejav pýchy, ktorá je považovaná za smrteľný hriech.
Zdroje: LSN, Catholic Church England