Naše stretnutie sa odohralo pri príležitosti prezentácie poľského prekladu titulu Credo.
Otec biskup Athanasius Schneider vyrastal počas prenasledovania Cirkvi v Sovietskom Zväze. Veľmi dobre pozná prenasledovanie Cirkvi zvnútra či zvonka. Jeho slová, adresované všetkým verným katolíkom, budú pre mnohých povzbudením. „Je to pravda, v našich časoch, keď hierarchia je evidentne slabá v obrane a ochrane viery, Boh posilňuje laikov, vás, a ja vidím, že ste to vy, laici, ktorí rastú v sile viery a vernosti.“
O. biskup zodpovedal aj našu otázku -Ako je možné, že vo svätej katolíckej cirkvi bývajú svätí prenasledovaní? Napr. sv. Páter Pio, mal zákaz istú dobu spovedať, alebo na stranu sv. Atanáza, keď väčšina biskupov prepadla bludu arianizmu, sa vtedy nepostavil ani pápež Liberius a Johanka z Arku bola dokonca exkomunikovaná, no dnes je svätá.-
„Áno, sv. Pavol povedal, že Boh dovoľuje skizmy a herézy, aby sa dobrí osvedčili… Aj náš Pán bol prenasledovaný pre Pravdu. Jedno z blahoslavenstiev hovorí -Blahoslavení ste, keď vás prenasledujú- a nešpecifikuje, že od nepriateľov zvonka, nekresťanov, takže to môže zahrňovať aj našich vlastných, zvnútra Cirkvi. Sv. Pavol povedal, že každý kto chce žiť zbožne v Bohu, bude prenasledovaný.“
S ohľadom na konkrétne postupy, čo robiť v časoch krízy viery, povzbudivo povedal:
„Boh neopúšťa svoju Cirkev a vo veľkých krízach sú sväté duše, ktoré Cirkvi v kríze pomáhajú. Sú mnohé skryté malé duše, ktoré udržujú vieru a trpia za obnovu Cirkvi. Ak sa pozrieme na cirkevnú históriu, momenty krízy, je zaujímavé, že keď bola kríza hierarchie, napr. v prvom storočí a väčšina hierarchie spolupracovala s herézou, maličkí udržali vieru a tak bola zachovaná. Boh posilnil maličkých a oni prispeli k tomu, že viera bola zachovaná.
Alebo v čase renesancie, keď kardináli a dokonca pápeži dali zlý príklad nemorálneho života, boli mnohí svätí s cudným životom vo svete a v rodinách, slobodní, páry, manželia, manželky, ktorí viedli čistý život, kým biskupi, kardináli a pápeži žili v smilnení a cudzoložení. Lebo Cirkev, to je mystické telo a Boh mu dodáva rovnováhu – keď je jedna časť slabá, Boh posilní inú, aby posilnil celé telo.“
A špecifikoval 3 veci, ktoré treba robiť:
„Po prvé: Musíme prehĺbiť poznanie našej viery – povedať ja poznám moju vieru, čítať staré katechizmy, prehĺbiť sa v modlitbe, brať z nej silu, v kríze sa musíme modliť viac ako v normálnych časoch a každý deň si rozjímať slová -pekelné brány ju nepremôžu.- Vždy musíme mať nadprirodzený pohľad, nehľadať tu čisto ľudské riešenie, to nie je možné.“
Otec biskup Schneider povedal o časoch prenasledovania v Cirkvi ešte viac: „Sv. Atanáz bol darom Boha v jednom z najťažších časov v Cirkvi, v dobe arianizmu a on napísal inému biskupovi: –Nie je vhodné, aby sme slúžili časom, musíme slúžiť Bohu.- Väčšina episkopátu kolaborovala s herézou, ktorá popierala Božstvo Božieho Syna. Sv. Atanáz povedal: -Ak celý svet neprijme Božstvo Krista, ja ho prijmem a potom budem proti celému svetu. Radšej budem proti celému svetu ako poprieť Božstvo Krista. Odtiaľ pochádza výraz: Athanasius contra mundum: Atanáz proti svetu. Lebo keď máme Krista, Pravdu, máme všetko, aj keď je proti nám celý svet.“
S ohľadom na prebiehajúci týžden modlitieb za jednotu kresťanov v januári sa dotkol aj ekumenizmu.
„Samozrejme katolícka viera je jediné náboženstvo, ktoré Boh nariadil ľuďom, aby ho prijali. Ak nepríjmu jedinú Pravdu, ktorou je Kristus a katolícka viera, ohrozia sa tým, že môžu byť odsúdení na večnosť. Už prvé prikázanie z Desatora hovorí: Nebudeš mať iných bohov okrem mňa…ani iné náboženstvá, to je to isté.
Takže stratégia ekumenizmu, ktorá de facto podkopáva jedinečnosť Ježiša a prvého prikázania, to je v istom zmysle zrada evanjelia a Ježiša Krista. Cirkev sa musí vyvarovať všetkých verejných náznakov, ktoré by čo i len vyvolávali dojem podkopávania jedinečnosti Ježiša Krista ako jedinej cesty k spáse. A tie metódy ekumenizmu je v podstate propagácia teórie relativizmu pravdy, že nie je absolútna a jedna. Takže naša úloha a pravý ekumenizmus je modliť sa k Bohu, aby všetci nekatolíci dostali milosť stať sa katolíkmi aj nekresťania, všetci aj Židia. A robiť čo vládzeme, čo môžeme, aby sme hovorili a pozývali všetkých ľudí všetkých náboženstiev s láskou, aby prijali jediného spasiteľa Ježiša Krista.To je pravá láska k blížnemu.
Samozrejme, musíme skutočne milovať tých, ktorí nie sú kresťanmi a mať súcit s nimi. Sú tak úbohí, lebo neznajú Pravdu. Samozrejme, v nekatolíckych alebo nekresťanských náboženstvách sú prvky, ktoré sú pravdivé. Ale tieto pravdy, ktoré nachádzame v iných komunitách, to sú katolícke pravdy alebo pravdy rozpoznané rozumom, pretože rozum Boh prirodzene udelil všetkým ľuďom. S použitím tohto daru môžeme činiť dobro a niekedy sa môžeme aj my katolíci učiť od nekatolíkov. Napr. niektorí moslimovia sa modlia 5 krát denne, to je pre nás príklad, alebo moslimovia sa príkladne postia, tak aj my sa môžeme postiť, hoc nie tak isto, ale je umŕtvovanie je dobré. A tieto dobré prvky nejestvujú kvôli islamu alebo budhizmu, ale kvôli pravde rozpoznanej rozumom, ktorý Boh dal ľuďom, ktorý im to dovolil spoznať.“
-A ako rozpoznať čo je správne v časoch dnešného zmätku? Sú encykliky slová Krista?
„Nie, slová magistéria nie sú Kristove slová, ani ex cathedra. Len sv. Písmo je Slovo Boha. Božie slovo je odovzdávané v Tradícii ale nie je to vyjadrené, je to len odovzdávané ako Zjavená Pravda Božia.
Učiteľský úrad má len úlohu odovzdávať Božie slovo, udržiavať ho s vierou a vysvetľovať ho s vierou. Páči sa mi vjadrenie z II. vatikánskeho koncilu z Dei Verbum: -Učiteľský úrad cirkvi nie je nad Božím slovom ale pod ním a slúži mu.-
A preto, aj keď Cirkev alebo pápež vyhlási pravdu ex cathedra, ona je bezchybná, ale nie je Božie slovo….V tomto prípade Duch Svätý iba pomáha, aby v tej chvíli pápež nepovedal chybu. Volá sa to negatívna asistencia – neurobiť chybu. Tak máme garanciu, že to nie je chyba, ale pravda. Ale je to ľudské slovo…
Cirkev, pápež a magistérium nie sú Boh. Nesmieme ich zbožšťovať, to nie je kresťanské. Aj keď apoštolovia mali Zjavenie od Boha, vždy písali: Ja som skromný služobník, otrok…s takou pokorou. A celý význam hierarchie, pápeža a biskupov je dať Krista o to viac do centra a samých seba na okraj. Zmysel celej cirkvi a nášho života je Kristus. Keď dáme seba alebo pápeža, klérus do centra, Kristus je na rohu, musíme jeho dať do centra, to je naša úloha, úloha Cirkvi.
Cirkev, Magistérium nie je vždy neomylná…Iba v niektorých špecifických zriedkavých jasne vymedzených prípradoch. Zvyčajne predpokladáme, že keď Cirkev – pápež, biskup niečo hovorí, že je to pravda, ale nie je to tak nevyhnutne, môžu niekedy povedať omyl, to sa stalo. Pápež Honorius I. v siednom storočí, pápež Ján XXII. v štrnástom storočí. Obaja v ordinárnom magistériu povedali omyly. A neskôr to cirkev opravila.“
Rozhodne dementoval slová poľského katolíckeho hierarchu o tom, že je hriechom proti Duchu Svätému hovoriť, že nerozumiete synodálnemu procesu. „Toto tvrdenie je úplný nezmysel a ja by som pridal, že je to teologická neznalosť.“
Naše STRETNUTIE S BISKUPOM SCHNEIDEROM SA ODOHRALO PRI PRÍLEŽITOSTI PREZENTÁCIE POĽSKÉHO PREKLADU NÍM SKOMPONOVANÉHO KATECHIZMU „CREDO“, vydaného vo vydavateľstve ESPRIT, ktoré večer zorganizovalo.
Od moderátora večera, Krystiana Kratiuka, dostal autor otázku, prečo by v katechizme mala byť zahrnutá téma slobodomurárstva, keďže v iných, starších katechizmoch chýba. Bp. Schneider odpovedal:
„Lebo slobodomurárstvo je anticirkev par excellence. Slobodomurárstvo nie je jedným z proticirkevných hnutí, je to sama anticirkev, synagóga satana. Žiadna iná ideológia nie je tak protikresťanská ako slobodomurársky duch, lebo slobodomurárstvo kategoricky zamieta Božie vtelenie a Božie Zjavenie.
Ich cieľom je nahradiť Boha človekom a uctievať človeka a prírodu a nie Boha. A to uctievanie človeka nakoniec vedie logicky k uctievaniu satana. A preto si myslím, že ľudia musia poznať to reálne nebezpečenstvo, ktoré je v našich časoch, duch slobodomurárstva je všade prítomný. Tým nechcem povedať, že musíme všetkých podozrievať zo slobodomurárstva, nie, ale ten duch je medzi mnohými politikmi a nanešťastie klérus má slobodomurárskeho ducha, bez toho, aby boli členmi (slobodomurárov).“
Naše uši zvlášť potešila v príhovore biskupa Schneidera zmienka o Panne Márii Spoluvykupiteľke:
„Panna Mária Spoluvykupiteľka je titul, ktorý používali aj pápeži a musíme prízvukovať, že spolupracovala s jej božím Synom vynimočným spôsobom ako matka Vykupiteľa a to musíme vyhlasovať.“
Otec biskup sa povenoval i nástrahám, ktoré na nás čihajú v sekulárnom svete, keď vysvetľoval, že dnešní ľudia vyhľadávajú zdravejšie potraviny, aby im neškodili, lebo vedia, čo je dobré pre telo. No mnohí, aj katolíci prijímajú jed, ktorý škodí duši, jedia duchovne očami skazené obrázky, to, čo je pokazené duchovné jedlo a otravujú si dušu.
S otcom biskupom Schneiderom sme nahrali aj súkromný rozhovor s otázkami, ktoré ešte nie sú zahrnuté v tomto článku. Rozhovor po jeho spracovaní a editovaní prinesieme čoskoro vo videosekcii na kanáli youtube s názvom Misia Fatima a na tejto stránke.