Z Nikaraguy do Miami: Kňaz sleduje, ako sa história opakuje
Otec Marcos Somarriba utiekol z Nikaraguy ako tínedžer, aby unikol Sandinistickej revolúcii. O desaťročia neskôr sa ako kňaz v Miami so zdesením pozerá, ako sa história opakuje. Jeho krajinu znova ovláda autoritársky režim Daniela Ortegu a Rosario Murillo, zatiaľ čo tisíce jeho spoluobčanov v USA čelia hrozbe deportácie.
„Moji ľudia, Nikaragujčania, sú v šoku. Nevedia, kam ísť, čo robiť,“ hovorí otec Somarriba. „Ľudia miznú, končia vo väzení, vyháňajú ich z krajiny a nedovolia im vrátiť sa.“
Životy v neistote: Od hurikánu po deportácie
Príbeh týchto imigrantov sa začal po ničivom hurikáne, ktorý v roku 1998 spustošil Strednú Ameriku. Vtedy USA otvorili svoje brány a udelili obyvateľom Nikaraguy a Hondurasu dočasný chránený status (TPS). To ich chránilo pred deportáciou a umožnilo im pracovať, hoci im to neotvorilo cestu k občianstvu.
Mnohí z nich si v USA vybudovali životy, založili rodiny a firmy. Teraz, po takmer štvrťstoročí, však čelia hrozbe deportácie. Vláda Donalda Trumpa ukončila platnosť TPS s odôvodnením, že podmienky v Nikarague sa zlepšili.
Hovorca ministerstva pre vnútornú bezpečnosť (DHS) argumentoval, že TPS nemal trvať tak dlho a že „dopady prírodnej katastrofy… už neexistujú“. No otec Somarriba, ktorý slúži v kostole sv. Agáty, centre nikaragujskej diaspóry v Miami, má na situáciu úplne iný pohľad.
Diktatúra, ktorá prenasleduje cirkev
Otec Somarriba tvrdí, že pod diktatúrou Ortegu a Murillovej sú podmienky v Nikarague oveľa horšie, ako keď odtiaľ pred 45 rokmi odišiel. „Je hrozné, ako prenasledujú vlastných ľudí. Je to neslýchané,“ hovorí kňaz.
Jeho slová potvrdzujú aj medzinárodné správy. Rada OSN pre ľudské práva obvinila nikaragujskú vládu zo „závažného porušovania ľudských práv“ a systematického potláčania opozície. Americká komisia pre medzinárodnú náboženskú slobodu nazvala podmienky „chorobnými“ a odsúdila prenasledovanie katolíckej cirkvi. Režim svojvoľne zatýka kňazov, uzatvára katolícke médiá a rozpúšťa cirkevné organizácie.
„Jediná odpoveď, ktorú pre nás diktatúra má, je väzenie, cintorín alebo exil,“ hovorí právnička Martha Patricia Molina, ktorá pomáha nikaragujským migrantom. Upozorňuje, že Katolíci v Nikarague nemôžu slobodne praktizovať svoju vieru – bohoslužby sú monitorované a veriaci sa obávajú, že ich zatknú, ak vyjdú z kostola.
Neistota pre exulantov
Hoci sa Bidenova administratíva v roku 2023 pokúsila o diplomatické riešenie, keď sa jej podarilo vyjednať prevoz 222 politických väzňov – vrátane šiestich kňazov – do USA, ich budúcnosť ostáva nejasná.
Niektorí z nich, frustrovaní zdĺhavým procesom, sa už rozhodli dobrovoľne opustiť USA a hľadajú útočisko v iných krajinách. Nechcú sa vrátiť do svojej krajiny, ale idú na miesta, kde by sa s nimi zaobchádzalo so základnou ľudskou dôstojnosťou.
Otec Somarriba sa obáva, čo sa stane s každým, koho deportujú. Pripomína nedávny prejav Ortegu, v ktorom vyzval svojich stúpencov, aby špehovali svojich susedov a lovili „teroristov, sprisahancov a zradcov“. Pre otca Somarribu je to jasný signál: „Ak nie ste s nimi, ste mŕtvi, ste vyhnaní alebo pôjdete do väzenia. A toto je strach, ktorý majú ľudia v Nikarague.“
