V súvislosti s liturgickými čítaniami piatku po Druhej pôstnej nedeli zverejnil emeritný biskup Hongkongu, kardinál Joseph Zen Ze-kiun, na svojom účte X (predým Twitter), hlbokú úvahu nad osudom Kňazského bratstva svätého Pia X. (FSSPX). 94-ročný kardinál statočný muž viery, v minulosti nespravodlivo súdený a odsúdený komunistickým režimom, známy svojou neoblomnosťou v otázkach pravdy, sa tentoraz zameral na patovú situáciu v dialógu medzi Svätou stolicou a tradicionalistami, pričom nešetril kritikou na adresu súčasného kuriálneho kurzu.
Analógia s Jozefom Egyptským: Nenávisť verzus otcovská láska
Kardinál Zen vo svojej reflexii nachádza znepokojivú paralelu medzi starozákonným príbehom o Jozefovi a jeho bratoch a súčasným dianím vo Vatikáne. V jeho videní predstavuje Bratstvo (FSSPX) postavu Jozefa, kým jeho bratia – v tomto prípade prefekt Dikastéria pre náuku viery, kardinál „Tucho“ Fernández – k nemu prechovávajú nepriateľstvo.
Podľa Zena je pre vatikánskeho prefekta, ktorého ambíciou je dekonštrukcia cirkevných tradícií, takmer prirodzené cítiť odpor k hnutiu, ktoré tieto tradície bráni. Kardinál naznačuje, že v takomto nastavení dialógu môže prevládať túžba po exkomunikácii namiesto skutočného porozumenia.
Dilema svedomia a dedičstvo Benedikta XVI.
Jadrom problému je podľa čínskeho kardinála neriešiteľný konflikt svedomia mnohých veriacich. Na jednej strane stojí oprávnená obava z trvalého poškodenia Cirkvi schizmou, na strane druhej však vyvstáva legitímna otázka, či je možné nútiť katolíka k prijímaniu učenia, ktoré sa javí byť v zjavnom rozpore s posvätnou Tradíciou.
Kardinál Zen sa jednoznačne zastáva tradičnej liturgie (TLM) a snahy o jej elimináciu označuje za chybu. Pripomína, že súčasná forma omše (Novus Ordo) nerešpektovala pôvodné úmysly koncilových otcov, o čom svedčia aj štúdie biskupa Athanasia Schneidera. Zen v tejto súvislosti vyzdvihuje víziu Benedikta XVI. o „reforme reformy“, v ktorej by sa obe formy rímskeho rítu mohli navzájom obohacovať.
Nádej vkladaná do pápeža Leva
Napriek pesimizmu ohľadom súčasného vedenia Dikastéria pre náuku viery, kardinál Zen upiera zrak k pápežovi Levovi (v kontexte literárnej analógie). Vidí v ňom otcovskú postavu, ktorá má záujem na jednote rodiny.
Kardinál verí, že riešenie nespočíva v slepom prijímaní vágneho „ducha Koncilu“, ale v návrate k samotným dokumentom Druhého vatikánskeho koncilu. Skutočný pápežský primát sa má podľa neho prejaviť v schopnosti rozlíšiť, že excesy páchané v mene Koncilu, ktoré protirečia Tradícii, do jeho skutočného odkazu nepatria.
zdroje: účet krd. Zena na sieti X, portál Info Vaticana