V najnovšom a ostro sledovanom rozhovore pre televíziu EWTN, ktorý poskytol bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Gerhard Müller v relácii The World Over, zazneli dôležité slová o stave súčasnej Cirkvi. V rozhovore s moderátorom Raymondom Arroyom po skončení konzistória kardinálov v Ríme, nemecký kardinál odpovedal na priamu otázku dedičstva II. vatikánskeho koncilu ohľadne krízy, ktorej Cirkev čelí.
Je koncil zodpovedný za prázdne kostoly?
Raymond Arroyo položil kardinálovi otázku, ktorá trápi mnohých veriacich: Existuje medzi kardinálmi reálne povedomie o negatívnych dátach, ktoré sprevádzajú obdobie po koncile? Štatistiky sú neúprosné – dramatický pokles návštevnosti svätých omší, strata morálnej jasnosti v etických otázkach a alarmujúci úbytok kňazských a rehoľných povolaní.
(Tieto údaje mimochodom povrdzuje aj krátka správa z 10. decembra uverejnená na stránke Tlačovej kancelárie Biskupov Slovenska: „Hoci počet katolíkov na všetkých kontinentoch rastie, kňazov je čoraz menej. Od roku 1970 ich počet celosvetovo klesol o 40 % a mnohí z nich zápasia s vyhorením či nedostatkom podpory. Podľa odborníkov je nevyhnutné zlepšiť formáciu a priebežné vzdelávanie.“)
Moderátor Raymond Arroyo sa opýtal, či kardináli pri svojich poradách vôbec zvažujú spôsob, akým bol koncil implementovaný do života Cirkvi.
Kardinál Müller však odmietol vnímanie, že by cirkevná kríza mala súvis s implementáciou koncilu, zvolaného so zámerom, aby sa Cirkev viac priblížila modernému človeku.
Časová zhoda a hlbšie korene krízy
Podľa kardinála Müllera nie je vzťah medzi koncilom a úpadkom príčinný, ale ide o časovú zhodu okolností. Kríza, ktorá sa naplno prejavila v druhej polovici 20. storočia, má podľa neho oveľa staršie korene:
„Ide o časovú zhodu okolností. Korene tohto úpadku Cirkvi siahajú ku kritikom náboženstva 19. storočia a k osvietenstvu, kde popreli nadprirodzené zjavenie a nesprávne pochopili Cirkev ako vnútrovetskú mimovládnu organizáciu, a nie ako dielo Ježiša Krista, Telo Ježiša Krista a chrám Ducha Svätého.“
Kardinál sa domnieva, že korene úpadku sú podľa neho v 19. storočí, pretože práve v tomto období došlo k zásadnému ideovému zlomu, kedy intelektuálne elity začali systematicky popierať nadprirodzené zjavenie. Tento proces sekularizácie podľa Müllera otrávil vnímanie viery natoľko, že zasiahol vnútro Cirkvi.
Cirkev nie je mimovládna organizácia
Kardinál Müller identifikoval ako hlavný problém nesprávne pochopenie podstaty Cirkvi. Moderný svet, ovplyvnený osvietenským racionalizmom, začal Cirkev vnímať ako „vnútrovetskú mimovládnu organizáciu“ (NGO) – teda inštitúciu, ktorá má plniť sociálne, politické či etické ciele v rámci tohto sveta.
Proti tomuto sekulárnemu obrazu kardinál postavil biblickú a dogmatickú víziu:
- Dielo Ježišovo: Cirkev nie je ľudský projekt, ale ovocie Kristovho spasiteľského činu.
- Telo Kristovo: Živé a organické spoločenstvo veriacich s ich Hlavou – Kristom.
- Chrám Ducha Svätého: Miesto nadprirodzeného pôsobenia Boha v dejinách.
„Všetok zmätok v Cirkvi pochádza z heretických myšlienok,“ uviedol kardinál.
Záver: Výzva k návratu k podstate
Z Müllerových slov vyplýva, že riešením krízy je pochopenie koncilu v kontinuitre s celou tradíciou. Ak sa Cirkev vráti k svojmu nadprirodzenému poslaniu a prestane sa snažiť zapáčiť svetu ako ďalšia sekulárna organizácia, môže opäť nájsť svoju stratenú jasnosť..
zdroj: TK KBS, Správy katolíckej televízie EWTN a EWTN: The World Over January 8, 2026