V čase, keď sa mnohí cirkevní hierarchovia uchyľujú k diplomatickému mlčaniu, zaznel hlas, ktorý robíja ilúziu bezpečného pokoja. Biskup Joseph Strickland sa vo svojom hlbokom príhovore obrátil na veriacich aj spolubratov v biskupskej službe s nekompromisnou analýzou žalostného súčasného stavu Cirkvi a výzvou ku konaniu. Podľa neho sme dospeli do bodu, kedy opakovanie vágnych fráz nahradilo odvážne čelenie kríze.
Pastoračná vyhýbavosť realite a jej koreň: STRACH zo straty postavenia
Biskup Strickland hneď v úvode zdôraznil, že je oveľa pohodlnejšie hovoriť vo všeobecných pojmoch a potvrdzovať dobré zámery, než pomenovať skutočné príčiny úpadku a hodnotiť katastrofálne výsledky.
Postoj „bezpečného mlčania“ má podľa neho ničivé následky pre celú cirkevnú štruktúru. Úcta k posvätnému sa zrazu stala voliteľná, jasnosť v učení nebezpečná a hlas svedomia otupený. Výsledkom je pomalá erózia, ktorá učí Cirkev znižovať nároky na doktrínu a samotnú svätosť.
„Budem hovoriť, keď je ľahšie mlčať. Pomenujem zmätok, ak je v prestrojený za komplexnosť. Budem obraňovať úctu k posvätnému, ak je predkladaná ako voliteľná. Budem trvať na tom, že uctievanie musí do centra postaviť Boha, nie ľudí. Nehovorím to so zlosťou, ale s bolesťou.“
Falošná poslušnosť a strach z marginalizácie: Svätí nezostali ticho, ak bola viera zatemnená
Jedným z najsilnejších momentov príhovoru bolo biskupovo rozlíšenie medzi pravou a falošnou poslušnosťou. Podľa Stricklanda si mnohí pletú poslušnosť s predstieraním, že bolestné skutočnosti neexistujú, s akceptáciou zmätku pod rúškom „zložitosti“ a prispôsobením sa duchu súčasnosti.
Vyhlásil, že pravá poslušnosť znamená vernosť Kristovi, aj keď prináša utrpenie, a pripomenul, že svätí nikdy nečakali na povolenie brániť vieru, keď bola zatemnená.
Biskup otvorene pomenoval koreň súčasnej nečinnosti: strach. Nie však strach z prenasledovania v biblickom zmysle, ale strach zo straty spoločenského postavenia, z marginalizácie a z tichého odsunutia na vedľajšiu koľaj. Zdôraznil, že Cirkev nebola postavená na kariérnej bezpečnosti, ale na obeti.
Upozornil, že kým sa predstavení rozhodli, že je bezpečnejšie nekonať a zostať ticho, vysielajú jasný signál: o problémoch vieme, ale odmietame im čeliť. Tým nechávajú brno na ramenách veriacich a kňazov farností. Toto nie je jednota, ale pomalá erózia.
„Svätí nečakali na povolenie hlásať to, čo Cirkev vždy učila. Nezostali ticho, ak bola viera zatemňovaná.“
Liturgia ako teologické bojisko
Strata posvätnosti v uctievaní nie je podľa Stricklanda estetický alebo generačný problém, ale problém hlboko teologický. Varoval, že ak liturgia prestane jasne vyjadrovať obetu a transcendenciu, Cirkev začne zabúdať na svoju vlastnú identitu. Lídri, ktorí odmietajú napraviť tento posun z kristocentrizmu smerom k antropocentrizmu (zameraniu na človeka), podľa neho nenesú len pasívnu vinu, ale priamo prehlbujú spôsobené škody.
Biskup ako strážca, nie manažér úpadku
Biskup Strickland sa v osobnom vyznaní stotožnil s úlohou strážcu, ktorý nebude súdený podľa toho, či ho ľudia počúvali, ale podľa toho, či varoval pred nebezpečenstvom. Vyhlásil, že už nemôže mlčať, pretože ako biskup nepatrí sebe, ale Kristovi. Prisľúbil, že bude pomenovávať zmätok, aj keď bude maskovaný, a brániť posvätné, aj keď to bude považované za rozdeľujúce.
Vyzval svojich bratov biskupov, aby prestali s nekonečnými procesmi a štúdiami a namiesto toho našli odvahu a obnovili v sebe svätú bázeň pred Bohom. Kňazov povzbudil k láske k liturgii a obrane pravdy bez ohľadu na utrpenie, ktoré to bude stáť. , ktorú za to zaplatia.
zdroj: NEW BISHOP STRICKLAND: ‘THE HOUR FOR WARNING IS HERE’ na kanáli: Faith, Hope, and Love Ministry