V argentínskom meste Corrientes sa nedávno odohralo predstavenie, ktoré by aj skúseného teológa prinútilo k pochybnostiam, či ešte stále žijeme v realite, alebo v nepodarenom scenári progresívnej tragikomédie. Miestna farnosť Panny Márie Pompejskej sa stala dejiskom svadby, ktorá rozvírila hladiny nielen v Argentíne, ale aj v Ríme.
Biológia nepustí, ale zdravý rozum áno?
Hlavnými aktérmi sú Solange Ayala a Isaías – známi lokálni aktivisti. Situácia je priam matematicky zamotaná: Solange je biologický muž, ktorý sa cíti byť ženou, a Isaías je biologická žena, ktorá sa cíti byť mužom.
Miestny farár, zrejme v snahe o „maximálnu inklúziu“ (alebo v stave akútnej pastoračnej kreativity), sa neunúval pýtať na vnútorné nastavenie snúbencov, ktorí verejne popierajú Božiu antropológiu. Stačil mu pohľad do rodných listov. Keďže biologicky ide o muža a ženu, kánonické právo sa na prvý pohľad zdalo byť spokojné.
Sviatosť nie je len „papierovačka“
Problémom však zostáva fakt, že manželstvo v katolíckom chápaní nie je len biologická rovnica $1+1=2$. Vyžaduje si:
- Vnútorný súhlas: Človek musí súhlasiť s tým, čím manželstvo skutočne je.
- Prijatie identity: Ako môže niekto uzavrieť sviatostné manželstvo, ak vedome a verejne odmieta identitu, ktorú mu dal Stvoriteľ?
Tradičný veriaci sa oprávnene pýta: Môže byť súhlas k manželstvu pravdivý, ak snúbenci stavajú svoj život na popieraní objektívnej pravdy o vlastnom tele?
Ex post vyšetrovanie alebo hasenie požiaru?
Po tom, čo sa v médiách zdvihla vlna kritiky, arcidiecéza náhle „precitla“ a začala kanonické vyšetrovanie. Zrazu sa hovorí o chýbajúcej dokumentácii a o tom, že opomenutie základných podmienok „skresľuje hlboký význam sviatosti“.
Zostáva nám len dúfať, že výsledkom vyšetrovania nebude len ďalšie diplomatické „vysvetlenie“, ale jasné potvrdenie, že sviatosti nie sú hračkou v rukách ideológov. Zmätok medzi veriacimi je už aj tak dostatočne veľký.
zdroj: The Catholic Herald