Dňa 13. VII.1917 žiadala Panna Mária: „aby sa na prvé soboty v mesiaci konalo zmierne sväté prijímanie… moje Nepoškvrnené Srdce nakoniec zvíťazí.“
Dňa 10. XII. 1925 sa zjavila Svätá Panna s Ježiškom sestre Lucii. Ukázala jej Srdce obklopené tŕňmi, ktoré držala v ruke. Ježiško ukazoval na jej Srdce a povedal: „Maj súcit so Srdcom svojej najsvätejšej Matky, pokrytým tŕňmi, ktoré nevďační ľudia každým okamžikom doňho vrážajú a nie je nikoho, kto by činil pokánie a tak povyťahoval tŕne.“ Svätá Panna k tomu dodala: „Pozri, milá dcéra, moje Srdce je obklopené tŕňmi, ktorými mi ho nevďační ľudia svojimi neprávosťami a svojou nevďačnosťou každým okamihom prebodávajú. Snaž sa ma potešiť aspoň ty, a povedz, že budem všetkým dušiam, ktorí sa
päť mesiacov o prvých sobotách
vyspovedajú,
príjmu sväté prijímanie,
pomodlia sa svätý ruženec a
štvrť hodiny budú robiť spoločnosť rozjímaním o tajomstvách svätého ruženca ako zadosťučinenie pre mňa, záchranou v hodine smrti so všetkými potrebnými milosťami.“
Dňa 15. II. 1926 Pán Ježiš sestre Lucii o dni spovede povedal: „Áno, môže to byť aj oveľa viacej dní za predpokladu, že tí ktorí ma prijímajú, budú v stave posväcujúcej milosti a budú mať úmysel konať zadosťučinenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“ Na otázku, keby niekto pri sv. spovedi pozabudol formulovať úmysel? Pán Ježiš povedal: „Úmysel môže potom formulovať v nasledujúcej spovedi, to znamená: pri najbližšej spovednej príležitosti.“
Dňa 30. V. 1930 povedal Pán sestre Lucii: „Adorácia sa môže konať tiež v nedeľu, ktorá nasleduje po prvej sobote, keď toto moji kňazi venujú dušiam z vážnych dôvodov.“
„Neskôr sa mi Panna Mária v dôvernom oznámení posťažovala: ´Nechceli počuť moju žiadosť?… budú ľutovať, ale to už bude neskoro.´“ (Spomienky sestry Lucie, Fatima, 2009, s. 187.)
Biskup Pavol Hnilica Jánovi Pavlovi II. pri prvom stretnutí po voľbe za pápeža povedal: „´SvätýOtče, za vášho pontifikátu musí prísť k zasväteniu i obráteniu Ruska.´ Ján Pavol II. odpovedal: ´Pavol, keď ty získaš biskupov, ja to zasvätenie urobím s veľkou radosťou už zajtra.´“ (František Vnuk: Pavol Hnilica, Biskup umlčanej Cirkvi, II. zv.,Trnava, Dobrá kniha, 1996, s. 193.)
Ján Pavol II. vykonal v r. 1981 Úkon zverenia. Biskup Hnilica po Úkone zverenia povedal Jánovi Pavlovi II.: „´Svätý Otče, váš úkon ma hlboko dojal i potešil, ale plesal by som ešte viacej, keby ste boli použili výraz zasväcujem ti, ako si to výslovne žiadala P. Mária vo Fatime, a nie taký trošku oslabený výraz zverujem ti.´ Svätý Otec mu odpovedal: ´Pavol, musíš rozumieť, že sú ešte niektorí teológovia, ktorí sú proti výrazu zasvätenie.“ (František Vnuk: Pavol Hnilica, umlčanej Cirkvi, II. zv.,Trnava, Dobrá kniha, 1996, s. 193.) ´Kardinál Ratzinger sa mi zdôveril: ´Neviete si predstaviť, koľko úsilia ma stálo prebojovať (použil výraz: durchboxen) slovo zasvätenie, lebo mnohí teológovia boli proti tomu!´ (Tamže)
Ján Pavol II. vo Fatime 13. mája 1982 po prvýkrát verejne použil výraz zasväcujem. Mons. Pavol Hnilica a Don Luigi Bianchi sa na druhý deň po zasvätení pýtali sestry Lucie, či boli splnené požiadavky P. Márie. Sestra Lucia odpovedala: „Nie, z dvoch dôvodov. Biskupi celého sveta nevykonali súčasne ako pápež slávnostné zasvätenie každý vo svojej katedrále. Rusko sa neobjavilo ako výslovný objekt zasvätenia.“ Sestra Lucia apoštolskému nunciovi v Portugalsku dňa 19. marca 1983 napísala: „Rusko sa neobjavilo ako predmet zasvätenia, a biskupi neorganizovali vo svojich diecézach verejnú a slávnostnú zmiernu pobožnosť… Zasvätenie Ruska podľa požiadaviek Našej Pani nebolo vykonané. Nemohla som to povedať, keďže som nemala povolenie Svätého stolca.“
***krátené
S láskou v Kristovi a Márii, Juraj Augustín.
_____________
‚