Kanadská vláda sa pripravuje na razantný legislatívny krok, ktorý má potenciál predefinovať hranice slobody prejavu a náboženského presvedčenia v krajine. Na základe tajnej dohody medzi vládnou Liberálnou stranou a Bloc Québécois dôjde k eliminácii náboženských výnimiek zo zákonov týkajúcich sa „nenávistných prejavov“ (hate speech). Táto reforma, ktorá sa údajne snaží bojovať proti antisemitizmu, v skutočnosti znižuje prah pre trestné stíhanie a priamo ohrozuje slobodu náboženského svedomia.
Koniec ochrany pre vierouku
Súčasná kanadská legislatíva zakazuje „podnecovanie nenávisti proti identifikovateľnej skupine“, ale doteraz umožňovala obhajobu, ak bolo sporné stanovisko podložené náboženskou vierou alebo posvätným textom. Práve táto kľúčová klauzula má zmiznúť.
Podľa informácií, ktoré zverejnil National Catholic Register a National Post, je zrušenie výnimiek súčasťou pripravovaného legislatívneho dodatku. „Vládny zdroj na vysokej úrovni“ potvrdil, že politická dohoda bola uzavretá mimo dohľadu verejnosti, pričom cieľom je, aby boli „všetci spokojní“.
- Definícia „nenávisti“ sa mení: Nový text redefinuje „nenávisť“ ako „emóciu znechutenia alebo očierňovania, ktorá je silnejšia než pohŕdanie alebo nechuť“. Opozícia namieta, že táto vágna definícia otvára dvere k prenasledovaniu legitímnych názorov, vrátane nábožensky podložených.
- Odstránenie poistky: Reforma tiež odstraňuje povinnosť, aby trestné stíhania za „trestné činy nenávistnej propagandy“ musel schváliť generálny prokurátor. Kritici toto označujú za odstránenie dôležitej inštitucionálnej protiváhy a oslabenie riadneho súdneho procesu.
Útok na slobodu?
Vláda ospravedlňuje sprísnenie zákona nárastom trestných činov z nenávisti, najmä proti židovskej komunite, po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Legislatívny balíček preto explicitne zakáže aj zobrazovanie nacistickej svastiky a symbolu SS.
Konzervatívna opozícia však upozorňuje, že symboly nacizmu sú už v súčasnosti nelegálne a skutočným cieľom reformy „zníženie právneho prahu pre nenávisť“ a obmedzenie slobody svedomia.
Organizácie ako Christian Legal Fellowship žiadajú zachovanie náboženských ochrán, argumentujúc, že sú „v súlade s princípmi spravodlivosti a rovnosti“. Ich zrušenie by podľa nich „ohrozilo ústavnú integritu“ zákona.
Sekularizácia
Tento legislatívny tlak neprichádza vo vzduchoprázdne. Kanada v posledných rokoch zažíva vlnu iniciatív, ktoré vyvolávajú obavy medzi veriacimi:
- Arcibiskup Montrealu varoval pred návrhom vlády Quebecu zakázať modlitbu na verejných miestach, prirovnávajúc to k „zákazu samotného myslenia“.
- Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 ukázalo, že populácia katolíkov v krajine klesla takmer o dva milióny za dekádu, čo signalizuje zrýchľujúci sa proces sekularizácie.
- V decembri r.2024 navrhol výbor dolnej komory parlamentu odstrániť „podporu náboženstva“ zo zoznamu dobročinných účelov uznávaných štátom, čo je vnímané ako priamy útok na sociálnu rolu cirkví.
Možné odstránenie náboženských výnimiek otvára neistý scenár. Občania, pastori, učitelia, lekári alebo komunitní lídri by mohli čeliť sankciám za vyjadrenie tradičných názorov na vieru, morálku alebo ľudskú antropológiu.
Reforma má síce údajne za cieľ potlačiť historicky nenávistné symboly, no jej účinky môžu tvrdo dopadnúť na tých, ktorých názory sú pevne zakorenené v kresťanskej či inej vierouke. Hranica medzi bojom proti násiliu a cenzurovaním svedomia bude už čoskoro tenšia než kedykoľvek predtým.
zdroj: Catholic National Register, Info Vaticana, National Post