„Nemusíme evanjelizovať celý svet,“ povedal bp. Overbeck v kázni na slávnosť Panny Márie
„Boh nájde spôsoby, ako viesť tých, ktorí v Neho nemôžu alebo nechcú veriť, na dobrú cestu.“ zaznelo ďalej z úst nemeckého biskupa Franza-Josefa Overbecka v katedrále v Essene počas slávnosti Panny Márie, Matky Božej.
Tvrdenie, že Boh povedie na dobrú cestu ľudí, ktorí mu nechcú veriť, je v rozpore jednako s dobrým rozmumom ako aj s učením katolíckej cirkvi o tom, že tí, ktorí sa svojvoľne dobrovoľne odvrátia od Boha (ťažký hriech) a zotrvajú v tom odvrátení až do konca, budú trpieť večným zatratením. (Boh nikoho nepredurčuje na to, aby šiel do pekla; to predpokladá dobrovoľné odvrátenie sa od Boha a zotrvanie v tom odvrátení až do konca. KKC 1037).
Tu spomeňeme výrok bp. Stricklanda z jeho prvého tohtoročného podcastu: „V tomto období sa mnohí pastieri, v skutočnosti väčšina, ukázali ako zbabelí nájomníci, alebo ako vlci, ktorí aktívne ohrozujú ovce.“
Overbeckove výroky sú očividne v rozpore s príkazmi Ježiša Krista, ktorý apoštolom nariadil, aby „išli do celého sveta a ohlasovali evanjelium, učili všetky národy, krstili ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
Overbeck ďalej citoval štúdie, ktoré ukazujú, že mnohí ľudia hovoria, že nepotrebujú Boha ani náboženstvo, a napriek tomu „sú šťastní a spokojní a často vedú naplnený život a v žiadnom prípade nie sú sebeckí ľudia“. Ide len o šťastie na zemi?
Biskup Athanasius Schneider naproti tomu hlása, že katolíci majú povinnosť prinášať evanjelium každému a že by bolo hriechom proti láske blížnemu odoprieť výsadu poznať Pána.
Práve január je pritom mesiacom, keď sa Cirkev zvlášť modlieva za obrátenie nevercov, inovercov a za jednotu viery. Pôvodne tento úmysel v roku 1908 zverejnil sv.pápež Pius X. a zaviedol „Oktávu jednoty s Petrovým stolcom“ s úmyslom modlitieb za obrátenie všetkých nekatolíkov na Bohom zjavené náboženstvo, katolícku vieru. Táto snaha sa po Druhom vatikánskom koncile pretransformovala do podoby modlitieb za jednotu kresťanov v duchu ekumenizmu.
Keďže katolícke náboženstvo uchováva Zjavenú Pravdu samým Bohom a je jediným Bohom ustanoveným náboženstvom (ostatné zaviedli ľudia), uchovávaným cez Tradíciu, sv. Písmo a Magistérium (učiteľký úrad), je prejavom lásky zvestovať to všetkým ľuďom. „Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“
Podľa slov sestry Agnesy Sasagawa, v cirkevne uznanom zjavení v Akite Panna Mária varovala svet, že „Cirkev bude plná tých, ktorí prijmu kompromisy a diabol bude tlačiť na mnohých kňazov a zasvätených, aby opustili službu Pánovi.“
Kompromis smerom k inovercom, nevercom, či protestantom ako ústupok v prípade pravdy viery nie je možný? Boh si neželá, aby sme menili Jeho vôľu podľa toho, čo nám lepšie pasuje, Boh si želá, aby všetci ľudia poznali a prijali Jeho, Zjavenú Pravdu a boli zachránení. Prečo nie ústupkom?
Okrem iného Martin Luther, reformátor a bývalý katolík, no zároveň vulgárne sa vyjadrujúci smilník, (vieme z jeho vlastných spisov) zavrhol celé state zo sv. Písma (ako napr. list sv. Jakuba). A hoci pápež ho s obdivom nazval „svedkom viery“, Luther vniesol do svojho reformovaného náboženstva mnohé omyly a neexistuje tu jednota s Petrovým úradom či premenenie ako ho ustanovil Pán počas liturgie. Eucharistia nie je iba symbol ako to vnímajú protestanti, Pán je skutočne prítomný, prichádza, spája so svojim ľudom a posilňuje ho.
„Ja som Cesta, Pravda a Život.“
Katolíci nemôžu poľaviť z viery v premenenie chleba na skutočné Pánovo Telo a Krv alebo uznanie Panny Márie ako Nepoškvrneného Počatia, čo ona sama zvestovala v Lurdoch. Predstierať jednotu a upierať Bohom Zjavenú Pravdu im nebude prosperovať a nebude fungovať, pretože im nahovára, že oni sú tiež na správnej ceste, že sa nezaoberáme tým, čo nás rozdeľuje. Lenže Pán nám cestu prijať vieru ako jediné Ním zjavené náboženstvo ukázal. To je od Pána ustanovené, po jeho nanebovstúpení apoštolmi pokračujúce a s Petrovým úradom spojené katolícke náboženstvo. Všetky ostatné odnože sú založené ľuďmi, a teda obsahujú fatálne chyby.
Obeť svätej omše (sprítomnenie Obety na Kalvárii) ako zmiernu obetu za ľuďmi páchané hriechy ustanovil sám Pán a bude sa konať nepretržite až do konca vekov.
Jej nevyhnutnosť vystihol sv. p. Pio: „Skôr bude Zem fungovať bez slnka ako bez obety svätej omše.“
Potieranie rozdielov v duchu ekumenizmu nefunguje ani medzi rôznymi kresťanskými zbormi, ktoré katolícke náboženstvo dokonca odsudzujú ako modlárstvo. Rozdiely sú v mnohom – v morálke aj vierouke. V roku 2000 preto Razinger ako prefekt Kongregáriu pre náuku viery vydal vyhlásenie, že existuje jediná Kristova Cirkev.
Preto v záujme spásy a záchrany večných duší nemá význam výlúčné sústredenie sa na šťastie na tomto svete, ani zbližovanie revolučných náboženských prúdov obsahujúcich rôzne omyly, ale návrat do tej Cirkvi, ktorú sám Pán ustanovil a živí až do konca sveta. Ani charizmatické, ani protestantské, ani iné odnože nezvestujú úplnú Pravdu.
Zdroje: kath.net, LifeSiteNews, Apologie Cirkve