Keď západné krajiny pred rokmi presadzovali legalizáciu takzvanej „dobrovoľnej asistovanej smrti“, zástancovia ubezpečovali verejnosť o prísnych poistkách, ochrane zraniteľných a o tom, že pôjde výlučne o ojedinelé, extrémne prípady. Dnes však čísla a konkrétne ľudské osudy zo sveta ukazujú celkom inú realitu.
Z najnovších správ z austrálskeho štátu Viktória a z Kanady mrazí. Ukazujú, ako rýchlo sa z „práva na dôstojnú smrť“ stáva štátom podporovaný systém, ktorý postupne odburáva ochranné bariéry a vrhá tieň na základnú úctu k ľudskému životu.
Austrálska Viktória: Nárast o 400 percent a oslabovanie poistiek
Podľa najnovšej výročnej správy zaznamenal austrálsky štát Viktória za posledných päť rokov dramatický, až 400-percentný nárast prípadov eutanázie. V období od júla 2025 do júna 2026 ukončilo svoj život eutanáziou alebo asistovanou samotou 512 ľudí (372 prípadov tvorila asistovaná samovražda a 140 priama eutanázia lekárom). To predstavuje medziročný nárast o viac ako 31 percent.
Ešte varovnejší je trend, ktorý sprevádza tento nárast:
- Odklon od paliatívnej starostlivosti: Počet žiadateľov o eutanáziu, ktorí nevyužili dostupnú paliatívnu starostlivosť, vzrástol len za jediný rok o viac ako 50 percent. Mnoho ľudí tak volí smrť nie preto, že by im nebolo možné uľaviť od bolesti, ale preto, že nedostali adekvátnu sprievodnú starostlivosť.
- Ignorovanie posudzovania duševnej spôsobilosti: Zo 512 prípadov v poslednom roku boli len tri posúdené dodatočným odborným vyšetrením zameraným na schopnosť pacienta právne a duševne sa rozhodnúť.
Namiesto prehodnotenia tohto vývoja však miestna vláda od roku 2027 plánuje podmienky ešte viac rozvoľniť. Prognóza doby do konca života sa predlžuje zo 6 na 12 mesiacov pre všetky diagnózy, časový limit medzi prvou a poslednou žiadosťou sa skracuje z 9 na 5 dní a lekári budú môcť tému eutanázie otvoriť pred pacientom ako prví. Výhrada vo svedomí pre zdravotníkov sa zároveň oslabuje povinnosťou poskytovať pacientom „informácie o možnosti ukončenia života“.
Alisdair Hungerford-Morgan z organizácie Right To Life UK upozorňuje: „Je to jasný príklad toho, ako sa obávaný ‚šmykľavý svah‘ stáva realitou. Akonáhle sa asistovaná smrť zlegalizuje, ochrana sa znižuje a kritériá sa rozširujú. Ľudia na konci života si zaslúžia ochranu a najlepšiu možnú starostlivosť, nie cestu k samovražde.“
Kanadské memento: Keď smrtiace injekcie prevýšia násilnú trestnú činnosť
Ak je Austrália varovným signálom, Kanada je už plne rozvinutou tragédiou. Vražedné štatistiky a hrozivé príbehy z kanadského systému MAiD (Medical Assistance in Dying) čoraz viac dominujú medzinárodnej debate a ničia reputáciu krajiny ako humanitárnej veľmoci.
Odborníkov aj verejnosť šokovalo nedávne porovnanie: v roku 2024 bolo v Kanade prostredníctvom eutanázie usmrtených 16 499 ľudí. Na porovnanie, v susedných Spojených štátoch zomrelo v rovnakom roku v dôsledku strelných zbraní 15 364 ľudí. Systém kanadského zdravotníctva teda usmrtil injekciou o 1 135 viac ľudí, než padlo za obasť streľbe v celých USA.
Medzinárodnou verejnosťou otriasol aj prípad 83-ročnej kresťanskej starej mamy, ktorej život bol v kanadskom systéme ukončený eutanáziou podľa výpovede rodiny proti jej vôli, pričom zomrela so zopnutými rukami v modlitbe.
Americkí zákonodarcovia reagujú s ostrým odsúdením: „Pretnutie asistovanej samovraždy a štátneho zdravotníctva vedie k štátom riadeným hrôzam, ktoré so starými, chorými a zraniteľnými ľuďmi zaobchádzajú ako s nepotrebným odpadom,“ vyhlásil americký senátor Mike Lee.
Kultúra smrti vs. Evanjelium života
Zvýšená dostupnosť eutanázie vedie v spoločnosti k nebezpečnej necitlivosti. Ako poznamenáva analytik Yuan Yi Zhu, čím viac ľudí takto zomiera, tým viac spoločnosť odmieta pripustiť pochybenia a zneužitia, pretože by to narušilo pokoj mysle tisícov príbuzných, ktorí umožnili svojim blízkym podať smrtiacu látku.
Pre kresťana a každého človeka dobrej vôle je tento vývoj výzvou k ostražitosti. Život je darom od Boha od počatia po prirodzenú smrť. Odpoveďou na ľudské utrpenie nemá byť smrtiaca injekcia alebo urýchlenie smrti, ale skutočná láska, sprevádzanie, rozvoj paliatívnej medicíny a prítomnosť pri trpiacom človeku. Príklady z Austrálie a Kanady sú jasným dôkazom, že akonáhle spoločnosť ustúpi v ochrane najslabších, šmykľavý svah ju neúprosne stiahne do kultúry smrti.
zdroj: LSN