Po tom, čo americký prezident Donald Trump ostro zaútočil na pápeža Leva XIV. kvôli jeho odmietavému postoju k vojne s Iránom, sa zdvihla vlna solidarity vo svetovej cirkevnej obci. K najvýraznejším hlasom sa pridal nemecký kardinál Gerhard Müller, ktorý Trumpovi odkázal jasne: Boží svätýpokoj nie je na predaj pre politické záujmy.
Konflikt medzi Bielym domom a Vatikánom eskaluje. Rozbuškou sa stali vyjadrenia Donalda Trumpa na sociálnych sieťach z 12. apríla. Prezident v nich nešetril kritikou na adresu historicky prvého amerického pápeža. Naznačil, že Lev XIV. bol zvolený len preto, aby robil protiváhu jeho líderskej pozícii, označil ho za hrozného pre zahraničnú politiku a zašiel až tak ďaleko, že pápeža obvinil z tichej tolerancie jadrového vyzbrojovania Iránu.
Müller: Nikto nemá právo kritizovať pápeža za evanjelium pokoja
Bývalý prefekt Dikastéria pre náuku viery, kardinál Gerhard Müller neváhal vystúpiť na obranu pontifika. Vo vyhlásení pre rakúsky portál Kath.net zdôraznil, že od Svätého Otca nemožno očakávať nič iné než oddanosť pozemskému mieru.
„Nikto nemá právo kritizovať pápeža, keď verne vydáva svedectvo o evanjeliu pokoja. Nikto nesmie zneužívať Božie meno na presadzovanie vlastných záujmov,“ vyhlásil rezolútne.
Pripomenul tiež sľub poslušnosti, ktorý kardináli skladajú, a ochotu brániť pápeža a Cirkev „aj za cenu vlastného života“.
Etická dilema?
Kardinál Müller sa však vo svojom vyhlásení vyhol čiernobielemu videniu sveta. Uznal, že iránska vláda čelí obvineniam z masakrovania tisícok vlastných občanov a že USA ako svetová veľmoc nesie osobitnú historickú zodpovednosť za mier, slobodu a blahobyt ľudstva v našom globalizovanom svete. Túto ich osobitnú úlohu pri potláčaní brutálnych režimov a diktatúr, ktoré ohrozujú život celého sveta, nemožno podľa preláta poprieť.
Müller varoval pred „politikou ústupkov“, ktorá sa v prípade Hitlera ukázala ako katastrofálna. Hoci uznal, že zničenie vojenského potenciálu diktatúr môže byť morálne ospravedlniteľné, jedným dychom dodal: „Vojna nikdy nie je čistá a tí, ktorí bojujú, často nesú morálnu vinu.“ Medzinárodné právo na základe prirodzeného morálneho zákona, neslúži na ochranu tyranov a dobyvateľov. Cieľom musí byť spravodlivý mier, ktorý oslobodí iránsky ľud spod vlády teroru, ale nie za každú cenu.
Jednotný hlas od Ríma po Santiago
Trumpova rétorika narazila na odpor naprieč celým svetom. K podpore pápeža sa pridali kľúčové postavy Cirkvi:
- Kardinál Baldassare Reina (Rím): Označil Trumpove útoky za „znepokojujúce“ a zdôraznil, že arogancia moci nemôže zastaviť poslanie Cirkvi.
- Talianski biskupi: Oficiálne vyjadrili poľutovanie nad slovami adresovanými nástupcovi svätého Petra.
- Arcibiskupi z Anglicka a Škótska: Vyzvali k modlitbám za Leva XIV. a vyzdvihli jeho odvahu postaviť sa „ilúzii moci“.
- Kardinál Fernando Chomalí (Čile): Opísal pápeža ako „dobrého človeka a koherentného lídra“.
Pápež Lev XIV.: „Nemám strach“
Samotný pontifik reagoval na útoky s pokojom počas svojej apoštolskej cesty v Afrike. Na otázky novinárov odpovedal, že sa nebojí Trumpovej administratívy ani hlásania evanjelia. Odsúdil zneužívanie náboženstva na ospravedlňovanie vojny a prisľúbil, že bude naďalej „ostro vystupovať proti ničeniu životov nevinných“.
Zdá sa, že namiesto rozdelenia Cirkvi dosiahli útoky z Bieleho domu presný opak: bezprecedentné zomknutie hierarchie okolo amerického pápeža, ktorý namiesto „America First“ razí heslo „Peace First“.