V septembri 2024 otriasol Švajčiarskom škandál, ktorý prekročil hranice politiky a dotkol sa posvätnosti nábožných vyobrazení. Sanija Ameti, v tom čase politička švajčiarskej Zeleno-liberálnej strany (GLP), zverejnila na Instagrame fotografiu, ktorá ju zachytávala pri streľbe na terč s vyobrazením dieťaťa Ježiša a Panny Márie. Ich tváre boli prederavené strelami. Tento čin vyvolal vlnu rozhorčenia a odsúdenia.
Okamžite po zverejnení sa zdvihla vlna kritiky. Verejnosť, ale aj predstavitelia cirkvi, ostro odsúdili jej správanie. Švajčiarska biskupská konferencia reagovala s pobúrením: „Členovia Švajčiarskej biskupskej konferencie odsudzujú toto neprijateľné správanie… Použitie tohto obrazu svedčí o násilí a neúcte voči ľudskej osobe.“
Ameti, mimochodom moslimského pôvodu, sa po masívnom tlaku ospravedlnila a inkriminované fotografie stiahla. Táto v tom čase aktívna progresívna politička o sebe teraz tvrdí, že je ateistka moslimského pôvodu a po scpáchaní svojho činu dokonca napísala, že si spočiatku neuvedomila náboženský význam obrázkov! Následky však na seba nenechali dlho čakať. Prišla o jedno zo svojich dvoch zamestnaní, musela odstúpiť z vedenia GLP v kantóne Zürich a napokon aj vystúpila zo strany.
Pred súdom: Hrozí jej podmienečný trest
Prípad sa dostal až pred súd. Štátne zastupiteľstvo v Zürichu podalo na Ameti obžalobu. Podľa správ SRF ju obžaloba obviňuje z znevažovania kresťanskej viery, jej zbytočného ponižovania a urážlivej neúcty podľa článku 261 švajčiarskeho trestného zákonníka. Tento kódex trestá každého, „kto verejne a zlomyseľne uráža alebo zosmiešňuje náboženské presvedčenie iných, a najmä ich vieru v Boha, alebo zlomyseľne zneuctieva predmety náboženskej úcty.“
Súdny proces so švajčiarskou političkou Sanijou Ameti: Detaily obžaloby a potenciálny trest
V septembri 2024 otriasol Švajčiarskom škandál, ktorý prekročil hranice politiky a dotkol sa posvätnosti nábožných vyobrazení. Sanija Ameti, v tom čase politička švajčiarskej Zeleno-liberálnej strany (GLP) a členka mestskej rady v Zürichu, zverejnila na Instagrame fotografiu, ktorá ju zachytávala pri streľbe na terč s vyobrazením dieťaťa Ježiša a Panny Márie. Ich tváre boli prederavené strelami. Tento čin vyvolal vlnu rozhorčenia a odsúdenia. Okamžite po zverejnení sa zdvihla vlna kritiky. Verejnosť, ale aj predstavitelia cirkvi, ostro odsúdili jej správanie. Švajčiarska biskupská konferencia reagovala s pobúrením: „Členovia Švajčiarskej biskupskej konferencie odsudzujú toto neprijateľné správanie… Použitie tohto obrazu svedčí o násilí a neúcte voči ľudskej osobe.“
Ameti, vierovyznaním moslimka, sa po masívnom tlaku ospravedlnila a inkriminované fotografie stiahla. Reagovala na sociálnych sieťach krátkym príspevkom na X, kde napísala: „Žiadam o odpustenie tých, ktorých môj príspevok urazil.“ Následky však na seba nenechali dlho čakať. Prišla o jedno zo svojich dvoch zamestnaní, musela odstúpiť z vedenia GLP v kantóne Zürich a napokon aj vystúpila zo strany, hoci naďalej pôsobí ako nezávislá členka mestského zastupiteľstva v Zürichu.
Prípad pred súdom: Hrozí podmienečný trest a pokuta
Prípad sa dostal až pred súd. Švajčiarska prokuratúra v Zürichu podala na Ameti trestné oznámenie a obžalovala ju z verejného znevažovania náboženského presvedčenia a narúšania náboženského pokoja podľa článku 261 švajčiarskeho trestného zákonníka. Tento kódex trestá každého, „kto verejne a zlomyseľne uráža alebo zosmiešňuje náboženské presvedčenie iných, a najmä ich vieru v Boha, alebo zlomyseľne zneuctieva predmety náboženskej úcty.“
K incidentu došlo v septembri 2024, keď Ameti strieľala do reprodukcie obrazu „Madona s dieťaťom a archanjelom Michalom“ zo 14. storočia od umelca Tommasa del Mazzu, a to z približne 10 metrov, pričom zámerne mierila na hlavy Márie a Ježiša, pričom vypálila okolo 20 rán. potom zverejnila na Instagrame fotografie znesväteného obrazu s popisom „abschalten“ – nemecký výraz, ktorý znamená „vypnúť“, ale v kontexte streľby do tvárí Márie a Ježiša niektorí to chápali ako symbolický akt vymazania alebo eliminácie. Zábery znesvätenia vrátane detailného záberu dier po guľkách vyvolali okamžité a rozsiahle pobúrenie.
Žalobca pre ňu žiada podmienečnú peňažnú pokutu vo výške 100-krát 100 frankov a pokutu 2500 frankov. V prípade podmienečnej peňažnej pokuty by platila dvojročná skúšobná doba.
Švajčiarske občianske hnutie Mass-Voll, ktoré podalo jednu z pôvodných sťažností, označilo incident za „jasné podnecovanie k násiliu voči kresťanom“. Jeho prezident Nicolas Rimoldi poznamenal, že vzhľadom na rastúce násilie páchané na kresťanoch v celej Európe takéto činy „znižujú prah pre ďalšie útoky“.
Tento prípad slúži ako silná pripomienka, že sloboda prejavu má svoje hranice, najmä pokiaľ ide o vznešenosť samotného Stvoriteľa, rešpektovanie náboženských symbolov a neúcty voči iným. Aký bude konečný verdikt? Aký bude stanovený trest za spôsobené pohoršenie, neúctu a nenávisť voči kresťanstvu?
zdroj: Katolícka tlačová agentúra, kath.net, Oneindia News – Distressing Swiss Muslim Woman Uses Jesus Images For Shooting Target